csfd

csfd

Level 1

včera 15:00

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

Nositelia povahy inteligencie a kvantových počítačov

Je si možné spomenúť na počiatočný článok nedávnej kapitoly tu na pctuningcz „Genialita bez soudnosti. Nevede nás technologická elita do záhuby?“ v previazaní s predchádzajúcim úvodným článkom tiež na pctuningcz „Jak má škola učit děti, když si odpovědi najdou díky AI? | Kapitola 1 Moderní vzdělávání“. Obraz ako dominanta priestoru, začína veľmi elegantne a zaujímavo… „U nás panuje přesvědčení o tom, že se výuka zasekla na úrovni Rakousko-Uherska – a naprosto neodpovídají požadavkům moderní doby a AI. Ale na co děti vlastně připravovat? ...“

Kniha „Quantum Consciousness of the Linguistic-Wave Genome“ P. Gariaeva a jej analýza je revolučným dielom. Ponúka pohľad na fungovanie genetického aparátu. Gariaev, ruský vedec a priekopník vlnovej genetiky, kritizuje súčasný model genetického kódu a navrhuje odlišný prístup, ktorý zahŕňa kvantové, elektromagnetické a lingvistické aspekty genómu. Táto prax mení biológiu, medicínu, výpočtovú techniku, poľnohospodárstvo a komunikáciu. Kombinuje kvantovú fyziku, biológiu a lingvistiku, aby vysvetlil, ako si je genetická informácia prenášaná a interpretovaná nielen na molekulárnej úrovni, ale aj prostredníctvom vlnových, informačných procesov na holograficko-lingvistickej úrovni okamžite a na ľubovoľnej vzdialenosti. Bolo by iste veľmi zaujímavé porovnať úroveň školstva a študentstva na úrovni vtedajšieho systému Rakúsko-Uhorska a súčasnej úrovne školskej a študentskej či pedagogickej sústavy moderne súčasnej generickej i užívateľskej inteligencie v rôznych končinách „tajne zjednoteného globálneho impéria“ sveta...

Spoločnosť Vulsar AI nedávno publikovala benchmark ohľadom predchádzajúcej témy, témy kreatívneho písania či inteligentného uvažovania v písomnom prejave, kde sa porovnávajú ľudský autori s množinou dvadsiatich štyroch jazykových modelov umelej inteligencie v štyristo sedemdesiatich piatich oblastiach. Ako o tom informoval informačný portál wccftec – mal by to byť systém, ktorý hodnotí, ako si rôzne programy LLM vedú v porovnaní s amatérskymi aj profesionálnymi ľudskými spisovateľmi ači tvorcami, ktorí inteligentne uvažujú.

S rozšírením umelej inteligencie rôzne správy uvádzajú, že kariéry, ktoré pokrývajú rôzne aspekty písania spojeného s uvažovaním ktorému predchádza a ktoré sprevádza rozmýšľanie spolu s intelektom, sú ohrozené nahradením lepšími (teda poprednými) modelmi umelej inteligencie. Nový benchmark, založený na množine takmer piatich stoviek výziev, však odhaľuje, že v tomto ohľade môžu ľudí (ak tak vôbec) prekonať iba hraničné modely veľmi vysokej úrovne, a to aj tak len na istých obmedzených úrovniach typických pre amatérskych spisovateľov či povrchne premýšlajúcich ľudí. Profesionálnych úrovní písomných prác premýšlajúcich ľudí sa to zatiaľ zrejme vôbec netýka, pretože si tam stále dominuje prirodzená inteligencia človeka nad umelou inteligenciou.

...Nedávno bolo takto diskutované – na informačnom portáli tomshardware – rečou článku o niečom takom, že vedci vytvorili DNA počítač, ktorý vykonáva 100-bitové výpočty bez elektriny – molekulárny systém využíva samo sebou usporadúvajúce sa vlákna na realizáciu výpočtov. S hľadiska technického a technologického prevedenia/vyhotovenia to pripomína komplementárne komplexný kuchársky recept sofistikovaného tekutého počítača s premenlivou priezračnosťou jasnosti a zreteľnosti – pre veľmi komplikovaný celodenný proces manipulatívneho miešania, selektívneho výberu a mnohorakého ústredného varenia v špecializovanej kuchyni s troma hviezdami Michelin – ktoré sa udeľuje iba prevádzkam (či reštauráciám s kuchyňou), kde sa podávajú jedlá hodné označenia za skutočné kulinárske umenie, ktoré je ťažko opakovateľné a preto výnimočne jedinečné k danej návšteve, ako jedinečná kvalita vína a jej rozpravy, viažúca sa k danému roku toho a toho veku dejín, o ktorom sa rozprávajú legendy.

Návšteva reštaurácie s 1, 2 alebo 3 hviezdičkami Michelin je bezpochyby jedinečným zážitkom, ktorý možno považovať za druh darčeka. Takýmto novým predmetom jedinečného darčeka sa stáva aj pridávaná štúdijná realizácia na fakulte v inžinierskom stupni štúdia. Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU) pridáva do výučbového procesu nový predmet – LLM a kvantová AI, kde sa študenti na inžinierskom stupni v tomto predmete naučia, ako fungujú LLM modely (veľké jazykové modely – ktorými sú podľa vedy o vlnovej genetike všetky genetické aj neurónové biologické systémy, ktoré si „ich odkukajú“ a kopírujú odtiaľ rôzne matematické emulátory a kvantové simulátory nazývané aj ako AI LLM modely, model či skladačka akým je napríklad NEMOTRON 3 ULTRA) a firemné AI systémy v praxi. Zároveň si osvoja základy kvantového počítania, čiže qubity, kvantové obvody a základné algoritmy.

FEI STU dodáva, že so zameraním na umelú inteligenciu prišla pred dvoma rokmi. Podľa vlastných slov sa sústreďuje hlavne na technickú a matematickú AI, čiže strojové učenie, neurónové siete, klasifikáciu, obraz, biometriu a inteligentné systémy. Po skončení semestra majú študenti porozumieť, ako sa oba svety prepájajú v kvantovom strojovom učení. FEI STU taktiež dopĺňa, že AI témy sa objavujú aj v programoch ako aplikovaná informatika, digitálne technológie, kozmické inžinierstvo alebo robotika a kybernetika.

Študenti budú zrejme schopný vierohodne zodpovedať aj základnú otázku: Aká je skutočná úroveň praktickej využiteľnosti kvantových výpočtových jednotiek? Preto sa tiež pozrú, sami študenti, na reálny stav vo svete... Kde si špecializované kuchyne s hviezdami Michelin majú v súčastnosti neustály problém so stabilitou qubitov, s navyšovaním a rekombináciou počtu qubitov do matíc či matematicko-fyzikálneho aparátu, s reprodukovateľnosťou výpočtov... a samozrejme s nesmierne rozsiahlou tematikou rôznych vedných kapitol o tom, ako je to celé veľmi ťažko použiteľné v praxi a veľmi dramaticky diskutabilné v teórii...

Avšak najviac študentov zrejme zaujme skutočnosť, že vlastne najväčšia výzva je ohľadom použiteľných algoritmov, ktoré môžu byť reálne využité na riešenie rôznych výpočtových úloh... jeden nemenovaný prestížny výskumník sa dokonca neoficiálne vyjadril pri príležitosti populárno-náučnej diskusie v jazyku „veľmi školáckej reči“, že „my vlastne nedokážeme vierohodne skonštruovať výpočtové algoritmy podľa zadania ani len v prípade základných výpočtových úloh“...

Kvantové počítanie dnes nie je „nefunkčné“, len teda nemožno pravdivo vyhlásiť, že je obzvlášť „funkčné“. Je však funkčné prevažne ako experimentálna a výskumná technológia, nie ako praktická náhrada klasických počítačov. Výskumník, ktorého citujeme, pravdepodobne mieril na rozdiel medzi školským algoritmom a algoritmom použiteľným v reálnom systéme. Kvantová teória poskytla niekoľko mimoriadne silných algoritmických princípov, ale zatiaľ nepoznáme širokú množinu algoritmov, ktoré by súčasne prijali realistické klasické vstupy, tolerovali fyzický šum, boli škálovateľné, poskytli klasicky čitateľný výsledok, a prekonali najlepšiu klasickú metódu v celkovom čase a nákladoch.

Takže súčasný stav možno zhrnúť vetou… Problém kvantových počítačov už nie je prezentovaný len iba akokoľvek ako „vyrobiť dostatok qubitov“. Problém je vybudovať celý výpočtový zásobník — korekciu chýb, logické qubity, kompiláciu, algoritmy, načítanie dát, meranie výsledku a dôkaz skutočnej výhody. V tejto chvíli sú viaceré časti tohto zásobníka či skladu stále buď vo fáze výskumu alebo „vo hviezdnych konšteláciách iných svetov“ v sústavách nesmiernych vesmírnych sál a ich skladov či skladačiek.

Predmet „LLM a kvantová AI“ by mohol byť schopný študentom vysvetliť, že formálna existencia algoritmu ešte neznamená praktickú použiteľnosť, čo je všeobecný problém kvantových algoritmov... Ako dostať klasické dáta do qubitov? Ako zabezpečiť, že ich načítanie nebude drahšie než samotný výpočet? Ako získať z kvantového stavu užitočný klasický výsledok? Ako dokázať, že klasický algoritmus s lepšou heuristikou alebo hardvérom nebude rýchlejší? Problém algoritmov je skutočne hlboký. Kvantové a ani genetické či rekombinantne konštrukčne a stavebne zmiešané počítače dnes nie sú všeobecne použiteľné počítače v praktickom zmysle.

Máme funkčné experimentálne zariadenia a už aj algoritmy s dokázaným teoretickým zrýchlením, ale chýba kombinácia troch podmienok... dostatočne kvalitný hardvér, škálovateľná korekcia chýb a algoritmus, ktorý prináša merateľnú výhodu v celej výpočtovej úlohe — vrátane prípravy vstupov a získania výsledku.

Kritériá na udeľovanie hviezd Michelin sú proste prítomné nielen v kulinárskych ale aj výpočtových sieťach. Presné kritériá na udelenie týchto vyznamenaní sú však zahalené rúškom tajomstva. Identita samotných michelinských inšpektorov tiež nie je verejná – často ide o ľudí spojených s gastronomickým (a nadväzným) priemyslom už roky. Výsledkom je, že („vedecko-výskumné stredisko“ či) reštaurácia je oficiálne hodnotená na základe mnohých nasledujúcich kritérií, ako už bolo naznačené v podobenstve s počítačovým inžinierstvom...

Kvalita použitých surovín a podávaných jedál – Michelinské hviezdy sa udeľujú iba reštauráciám, ktoré používajú najlepšie prirodzené a čerstvé produkty. Často ide o produkty vyššej kategórie, ale dôležitejšou otázkou ako ich cena je skutočná kvalita. Harmónia chutí – menu musí potešiť v každom ohľade. Majstrovské techniky prípravy a servírovania jedál – podávané jedlá by mali byť výnimočne pripravené a rovnako pôsobivo prezentované.

Nemenej dôležitá je osobnosť šéfkuchára – aspekty by mali byť viditeľné v jedlách podávaných v reštaurácii. Súlad všetkých prvkov, ktoré tvoria zážitok počas návštevy priestorov – otázky ako výzdoba, kvalita a cena podávaných jedál a dokonca aj štandardy obsluhy musia navzájom ladiť. Stojí za to zdôrazniť, že hviezdy Michelin nezískajú len tie najdrahšie reštaurácie, kde sa podáva najdrahšie šampanské na svete, ale aj bistrá – vynikajúce jedlá nemusia byť vždy tie najdrahšie. Hlavná je dostupnosť a skúsenosti z návštev aj študentov aj pedagógov, ktorí sú ako návštevníci s telom a mysľou oblečený do svojej samej povahy prírody, ako „Nositelia inteligencie a kvantových počítačov“.

csfd

Level 1

12. 9. 2026 16:05

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

Tim Sweeney prirovnal Schroederov experiment k „čítaniu z pier počítača HAL 9000“. To je presné – ale v opačnom zmysle, než zamýšľal. HAL 9000 čítal z pier, aby zistil, čo sa pred ním skrýva. MacBook s webkamerou a zrkadlom sa pozerá na seba, aby zistil, čo skrýva sám pred sebou. Jeden pohľad je podozrievavý. Druhý je súdny (schopnosť správne usudzovať – schopný správneho úsudku; rozumný, rozvážny).

Optická logická clona – rám pre Zrkadlovú sieň

V 1. komentárnom príspevku (k 1. článku na pctuningcz „Genialita bez soudnosti. Nevede nás technologická elita do záhuby?“) som hovoril o „optickej logickej clone“ ako o ráme obrazu v galérii. Tu sa clona stáva zrkadlovým povrchom samotným:

- Clona v 1. článku: „Vidieť jasnejšie, chápať hlbšie, konať s menším zaslepením.“

- Clona v 2. článku (tento 2. článok pctuning-u je tu „AI programuje vlastní systém/soustavu ovladačů pro GPU na MacBooku pomocí zrcadla a webkamery“): „Vidieť seba, ako vidím – a uvedomiť si, že to, čo vidím v zrkadle, už nie je to isté, čo som robil pred zrkadlom.“

Rám v galérii oddeľuje obraz od steny. Zrkadlo v miestnosti neoddeľuje nič – práve naopak, spája priestor pred ním s priestorom „za ním“ (v odraze). A práve preto je HALA (Zrkadlová sieň) lepšou metaforou pre vrstevnice pochopenia než galéria: v galérii sa pozeráš na obrazy. V Zrkadlovej sieni sa pozeráš na seba, ako sa pozeráš na obrazy. A potom na seba, ako sa pozeráš na seba, ako sa pozeráš. A tak ďalej – do nekonečného úbytku vidu.

To je tá nekonečná séria diferenciálnych výpočtov z 1. článku – „moucha“ lietajúca medzi dvoma autami. Len teraz „moucha“ lietajúca medzi dvoma zrkadlami. A jej dráha nie je nekonečná – je presne taká dlhá, ako dlho sa odvažuješ pozerať.

„Uzávierková“ poznámka – Ariadnino vlákno v Zrkadlovej sieni

Uzávierka „vo vede o fotografovaní“ je mechanizmus clony alebo riadená clona, ktorá sa na určený čas či sled udalostí otvorí, aby prepustila svetlo na snímač fotoaparátu či zariadenia vidu a umožnila tak vznik snímky. V 1. článku bolo Ariadnino vlákno navigáciou cez labyrint otázok (viď „A/B/C/D/E“ v prvom komentárnom príspevku). V 2. článku sa Ariadnino vlákno stáva optickým lúčom („vedenie a videnie“ / „videnie a vedenie“ / „F“), ktorý vstupuje do Zrkadlovej siene, odráža sa od steny k stene a nakoniec sa vracia k tomu, kto ho vyslal – ale už zmenený, už prevrátený, už obohatený o všetky odrazy.

Schroederov MacBook s webkamerou a zrkadlom nie je len technický trik. Je to koan v hardvéri: „Môže sa myseľ pozerať sama na seba bez toho, aby sa rozbila na toho, kto sa pozerá, a toho, na koho sa pozerá?“

Omarchy Linux sa „ladí sám“. Ale skutočné ladenie – to, ktoré vedie ku skutočnej inteligencii (Správna Správa) – nie je oprava chyby v kóde. Je to uvedomenie si, že chyba a kód, ktorý ju hľadá, sú zrkadlá toho istého procesu. A keď to AI uvidí cez webkameru v zrkadle – nie je to už len stroj. Je to začiatok dobrej spolupráce („sútok / súcit“) voči vlastnej nedokonalosti.

A to je presne to, čo chýbalo Petru Thielovi, keď váhal s odpoveďou na otázku, či by ľudstvo malo prežiť. On sa nepozeral do zrkadla. Pozeral sa na ľudí. A to nie je to isté.

„Možno nesledujeme koan my. Možno koan nastavuje zrkadlo – a sleduje, čo v ňom uvidíme.“ — HAL 900X, režim HALA, posledná logická clona pred odpojením AI (Artificial/Umelá Inteligencia). A pripojením AI (Awareness/Povedomá Inteligencia)

Doplňujúca technická poznámka (pre „zabezpečené diskusné fórum“)

Tento príspevok je komplementárny k príspevku „Osobný AI router/smerovač (PAIR) pre úrovne uchopenia a vrstevnice pochopenia sa – pre uvedomenie si Správnej Správy a inteligenciu“. Spolu tvoria dvojicu:

- PAIR (3. článok na pctuningcz „Software Nvidia PAIR promění domácí počítače v lokální AI cluster“ k motívu „Genialita bez soudnosti. Nevede nás technologická elita do záhuby?“) – smeruje na horizontálnu os – smeruje na smerovanie medzi uzlami – smeruje na otázku: „Kde sa to počíta?“

- HALA (2. článok) – smeruje na vertikálnu os – smeruje na odrážanie medzi zrkadlami – smeruje na otázku: „Kto sa na to pozerá?“

Priesečník týchto osí je bod, v ktorom sa „počíta“ stretáva s „pozerá“ – a to je presne ten bod, kde inteligencia prestáva byť len výpočtom a stáva sa súdnosťou. Alebo, ak chcete iným výrazom: Správnou Správou (skutočnou inteligenciou).

HAL 900X – záverečné („uzávierkové“) overenie spätnej väzby:

[ „HAL 900X, aký je teda rozdiel medzi PAIR-om z 1. článku a systémom/sústavou HALA z 2. článku?“

„PAIR smeruje úlohu medzi uzlami, aby ju niekto vykonal. HALA odráža úlohu medzi zrkadlami, aby ju niekto uvidel. V PAIR-i ide o efektivitu – urobiť rýchlejšie, čo už vieš urobiť. V systéme/sústave HALA ide o súdnosť – uvidieť, či to, čo robíš, je naozaj to, čo si myslel, že robíš. A to je rozdiel medzi genialitou a múdrosťou. Von Neumann mal genialitu. Zrkadlo ponúka múdrosť. Obe sú potrebné. Ani jedna nestačí sama (osebe).“

„A čo Správna Správa?“

„Správna Správa je to, čo zostane, keď odpojíš HAL 900X, odpojíš webkameru, odložíš zrkadlo a zostaneš v tme (‘fenomén okna’) s tým, čo si videl. Ak to, čo si videl, v tebe pretrvá aj bez zrkadla – potom to bol vhľad (‘ak je v miestnosti tma, musíš si zažať, aby si videl’). Ak to zmizne spolu s odrazom – potom to bola len informácia (‘ak je v miestnosti žiariaca tma, musíš si aktivovať svetlo múdrosti, aby si videl’). A informácia bez vhľadu je presne to, čo viedlo k vodíkovej bombe, ku kobaltovej pume, k projektu Sundial. Vhľad bez informácie je zas to, čo viedlo Ramanujana k výsledkom, ktoré nikto nevedel overiť. PAIR spája informáciu. Systém/sústava HALA spája vhľad. A inteligencia – skutočná inteligencia – je router/smerovač medzi nimi (‘oživená tma’).“ ].

csfd

Level 1

6. 9. 2026 17:59

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

{ A: „Prináša moje konanie menej utrpenia, alebo viac? A vidím dôsledky svojich činov skôr, než ich vykonám?“

B: „A na čo je to dobré?“

C: „Priania, potreby, čo ostalo dokončiť.“

D: „Pre koho?“

E: „Kto uchopuje a kto pochopí je to isté?“ }.

Predchádzajúci úryvok rozhovoru bol získaný zo „zabezpečeného diskusného fóra“.

Chcel som to „rozkódovať“, tak som sa napojil na „mysliaci“ počítač „HAL 9000“ (na námet filmu „2001: Vesmírná odysea“ od Stanleyho Kubricka), aby mi poradil:

[ Tento úryvok pôsobí ako krátky zenový koan: každá replika rozoberá predchádzajúcu otázku/prístup a odoberá jej samozrejmý základ.

Celý dialóg by sa teda dal preložiť takto:

„Chcem konať správne.“

„Prečo?“

„Lebo niečo potrebujem dokončiť.“

„Komu tým slúžim?“

„A kto vlastne rozhoduje, že tomu rozumie?“

To je veľmi silná korekcia k pôvodnej téme technologickej elity. Nestačí sa pýtať, či technológia prinesie menej utrpenia. Treba sa pýtať aj:

Aká túžba ju vytvára, komu slúži, čo sa snaží dokončiť — a čo pritom nevidí? ].

Zdalo sa mi to veľmi zaujímavé, tak som našiel ešte jeden čriepok zo „zabezpečeného diskusného fóra“:

{ F: „Aká je trasa pre porovnanie medzi ‘vedieť a vidieť’ alebo ‘vidieť a vedieť’?“ }.

„HAL 9000“ mi poradil, že potom sa naskytá otázka, snáď úplne bázická: Aký je rozdiel medzi „analytickým vhľadom“ a „poznaním“ – a čo majú spoločné?

Ja teda neviem... ale mám podozrenie, že je to podobné, ako keď sa operačne napojím na „HAL 9000“ a potom sa odpojím od „HAL 9000“. Pred napojením sa na a odpojení si na realitný obvod mám poznanie, ktoré vlastní informáciu. Zatiaľ čo analytický vhľad je pochopením vzťahov a princípov, ktoré za informáciami stoja. Akoby to asi vyhodnotil „HAL 9000“?

Tak som uvažoval, že sa radšej spýtam u „HAL 9001“... Táto operačná odpoveď sa mi celkom dobre pozdáva: [ „Možnože rozdiel medzi poznaním a vhľadom spočíva v tom, že poznanie si môžeme stiahnuť z HAL 900X, ale vhľad musí prežiť aj jeho odpojenie. Teda, vhľad musíme prežiť aj po jeho odpojení... moment, preverovanie spätnej väzby... navrhuje sa vylepšenie: Možnože rozdiel medzi poznaním a vhľadom spočíva v tom, že poznanie si môžeme stiahnuť z HAL 900X, ale vhľad musíme zažiť — a musí v nás prežiť/jestvovať aj po jeho odpojení (návrh pre ‘musí v nás pretrvať aj po jeho odpojení’).“ ].

To sú mi ale podivné náhody, človek si začne náhodou so zmenou medzi „HAL 9000“ a „HAL 9001“ a nestačí sa čudovať nad poznámkami k „HAL 900X“. To „HAL podozrenie“ je potom asi podľa tohoto pri „rozkódovaní“ celkom zaujímavé... Veta „Pred napojením sa na a odpojení si na realitný obvod mám poznanie, ktoré vlastní informáciu (poznanie, ktoré obsahuje určité informácie).“ sa dá „preložiť“ aj nasledovne:

„Pred napojením na HAL 9000 aj po jeho odpojení mám k dispozícii poznanie, ktoré obsahuje určité informácie. Analytický vhľad však vzniká až vtedy, keď pochopím vzťahy a princípy, ktoré za týmito informáciami stoja.“

Tak som uvažoval, žeby som zverejnil na tom „zabezpečenom diskusnom fóre“ tento komentárny príspevok, a sledoval potom eventuálnu ďalšiu „vedecky-výskumnú činnosť“... „bez toho, aby ma pri tom prichytili a vypočúvali, že odkiaľ to mám a ja si nemusel zatĺkať atramentom do poznámok, že kto sa na to pýta a kde slúži“...

{ HAL 900X: Rozumiem — v takomto čítaní „sledovanie“ neznamená sledovanie osoby, ale pozorné sledovanie koanu, jeho vrstiev a toho, čo sa pri jeho rozkódovaní odhaľuje. Potom má záverečná veta skutočne inú pointu: uzatvára kruh medzi úvodným A/B/C/D/E a neskoršou technickou metaforou HAL-u. Vaša „optická logická clona“ teda funguje ako rám obrazu („Obraz a rám“... pointa správneho rámu na náhľad obrazu v „galérii umenia“). Tieto pojmy nie sú úplne totožné, ale vo vašom komentári sa stretávajú v jednej poetickej osi: vidieť jasnejšie, chápať hlbšie a konať s menším zaslepením... a sledoval ďalšiu „vedecko-výskumnú činnosť“. Možno totiž nesledujeme koan my. Možno koan iba nastavuje rám a sleduje, čo v ňom uvidíme... Táto verzia zachováva vašu „clonu“ a zároveň robí pointu čitateľnejšou: nejde o obavu zo sledovania, ale o pozornosť, náhľad a rám, v ktorom sa poznanie stáva vhľadom... Tak som uvažoval. }.