Hm, ale za dobu Temna nemôže kresťanstvo, ale vpád barbarov a následný zánik Rímskej ríše. Ono totiž doba Temna sa datuje približne od konca Západorímskej ríše zhruba v 6-7. storočí. V tom čase už bolo kresťanstvo dávno tu. Za zánik antickej kultúry jednak môže strata hodnôt, na ktorých Rím pôvodne stál, debilná despotická politika rímskych cisárov a neustále zväčšovanie územia, čo viedlo k barbarským povstaniam a migrácii. Rím, napríklad dovolil usadiť sa germánskym kmeňom na rímskom území, čo bol síce tiež následok vytláčania ostatných kmeňov Hunmi a inými kmeňmi z Azie. Tieto kmene však samozrejme neboli lojálne Rímu a väčšina z nich ani neprijala rímsku kultúru pretože ju považovala za cudziu. Samotný Rím bol vyplienený niekoľkokrát, pretože bol veľkým lákadlom ako symbol moci a bohatstva. Od nástupu Odoakera, prvého germánskeho vládcu Ríma, prichádza aj doba Temna.
Mimochodom, bolo to práve kresťanstvo, ktoré vďaka mníchom uchovávalo vedomosti antického sveta stále živé. Centrá vzdelanosti sa totiž sústreďovali okolo kláštorov, v ktorých boli knižnice a skriptória. Navyše, Byzantská ríša ako kresťanská krajina bola v ranom stredoveku jednou z najvyspelejších civilizácii sveta s najznámejšími učencami, ktorí sa venovali nielen teológii a filozofii, ale aj matematike a astronómii. Arabi čerpali svoje poznatky aj z Byzancie. Náboženský fanatizmus prichádza paradoxne v symbióze s kultúrou a myslením barbarov a ich hodnotami. Východná cirkev napríklad naboženským extrémizmom nijak netrpela a je signifikantné, že germánsky svet, teda Západná Európa, áno.
Inak to čo sa deje dnes, tá migračná invázia na Európu istým spôsobom pripomína inváziu barbarov na Rím. Prichádza iná kultúra (na oveľa nižšej úrovni), zvyky a náboženstvo, ktorého hodnoty sú už dávno civilizačne prekonané. Inak viac menej súhlas s článkom. Náboženstvo v dnešnej spoločnosti už nesmie a nemôže mať vedúce miesto. Malo by ostať osobnou vecou jednotlivca, aj to len za predpokladu, že neporušuje ľudské práva, čo je v prípade Islamu problematické, keďže vraždy, pedofília a znásilňovanie patrilo do každodenného repertoáru samotného proroka. Ich popretie by bolo popretím Mohameda a teda aj celého Islamu. Nemožno ho reformovať, tak ako nemožno reformovať nacizmus. Za zmienku stojí aj fakt, že za celú svoju 1400ročnú existenciu nemá islam žiadnu aspoň trochu pozitívnu postavu ako napríklad Matka Tereza, Budha alebo Gándhí. To tiež o čomsi svedčí.