prog

prog

Level 23

13. 6. 2026 09:52

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

… „Ale nebojte se, milí chudí, malí a zapomenutí: Snad“ …

Využívať verejnú dopravu alebo využívať vlastné auto? Voľakedy dávno platilo, že mali auto v mestečku len tri vyvolené rodiny. V modernej dobe je to s voľbami už iné – veľakrát nie je možný iný výber, len si zohnať nejaký dopravný prostriedok z bodu A do budúceho bodu XY.

Využívať verejné vzdialené výpočty/služby alebo využívať vlastné lokálne výpočty/služby? Voľakedy dávno platilo, že mali vzdialené výpočty/služby v mestečku len tri vyvolené firmy. V modernej dobe je to s voľbami už iné – veľakrát nie je možný iný výber, len si zohnať nejaký finančný prostriedok z úlohy A do budúcej úlohy XY, a potom použiť finančný prostriedok na riešenie úloh.

Úlohy užívateľov výpočtov/služieb pre prácu, zábavu a oddych sú finančne podmienené. Snáď existujú množiny riešení, ktoré nezavedú „súčasne modernú“ kultúru života do „doby ľadovej, kde budú mať v prítmí jaskyne na modlitebnom oltáriku položenú jednu poslednú nezapálenú sviečku a obrázok moderného AI herného počítača so 128 GB UMA a 4 TB SSD“ (parafráza na „ … Kapitola 4 … Ale nebojte se, milí chudí, malí a zapomenutí: Snad …“).

prog

Level 23

8. 6. 2026 18:31

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@RomanL Hneď sa logicky zjavne naskytá prirodzená otázka – ktorá sa čarovne prekrásne vyníma poznaním a videním – „Kde, ako, prečo a načo, kedy „Operátor“ poznal a videl, že toto alebo tamto nikto nečíta, neštuduje, nezhliadne?“ … A pri akej príležitosti to kdeže „kto-operátor“ poznal a videl? V ktorej „kinosále“ sa dá dozvedieť, že „toto alebo tamto niekto či nikto nečíta, neštuduje, nezhliadne“ ? Pýtame sa preto, pretože „Do kin vstoupily tři filmy natočené youtubery“ – vonkajšia obrazovka („filmová projekcia“), vnútorná obrazovka („filmová projekcia“), vzájomne súvislé/podmienené prepojenie obrazoviek/projekcií. Z ktorej „youtuberskej obrazovky/projekcie“ je informácia/údaj (realita/skutočnosť/aktualita) „vytiahnutá“ ?

Je to zaiste veľmi zaujímavá téma, ktorá je ešte komplexnejšia a zloženejšia vo svojej analytickej inteligencii. A je to celé, vďaka prítomnosti individuálnej aj kolektívnej permutačnej rekombinatoriky zobrazení – vonkajšia obrazovka („filmová projekcia“), vnútorná obrazovka („filmová projekcia“), vzájomne súvislé/podmienené prepojenie obrazoviek/projekcií. Je to zaiste veľmi zaujímavé zobrazenie analytickej inteligencie, ktorá je ešte komplexnejšia a zloženejšia vo svojej algoritmickej inteligencii.

Existuje úžasne veľké množstvo týchto „triád obrazoviek/projekcií“ s fascinujúcim množstvom „filmových projekcií“. Keby bola každá jednotka triád „teleportačnou, transformačnou, cestovateľskou“ bránou typu „Hviezdny Portál“ – tak tu máme celovesmírnu a medzivesmírnu sieť „Hviezdnych Brán“. Keď operátor výberom pristúpi k niektorej jednotke operačných brán, tak by ju mal samozrejme najprv aktivovať. Potom musí byť „zadaná adresa“ v zmysle zámer/záber u „Hviezdna Brána / Zobrazenie“, eventuálne ďalšie parametre (v zmysle „Operačných Majstrovstiev Umností/Zručností“). Sledovanie a editácia „filmových projekcií“ je umenie – ktoré je silne závislé na náležite správnej výučbe a výcviku… „Zákazník s určitým programovým zmýšľaním“ – Zvestovateľ a Cestovateľ v jednom – si uvedomuje, že AI model ((model algoritmickej inteligencie / model AI —„Efektivita skutočností – Ego a Intelekt – Kapitola “Unikátne priestorové rozprávky”“…„Jazyk – Komunikácia – Vizualizácia“ z hľadiska „Vzhľad a Vid“… „Obrazovka Monitora/Sledovača a Sledovač/Monitor Obrazovky“ … zobrazovacie polygóny/plôšky/fazety … skladajú/rozkladajú obrazovku/monitor…)) je len ďalším súborom polygónov (perspektív) v danom/určitom systéme/sústave (perspektív)… bez výučby a bez výcviku „Duch v Hollywoode“ netuší, aký zmysel má realita „Jaskyne želaní“ a každý hľadá ten svoj „Umelecký ateliér“, „Labyrint areálov činností“, „Hollywoodské štúdio“…

Je zaujímavé obhliadať túto sieť „Hviezdnych Brán“, ako ňou prúdia individuálne aj kolektívne jednotky typu „Duch v stroji“ s kokpitom pre riešenia programových ukotvení konštelácií „letových úrovní a trás“ aj „hladín ponárania a vynárania“ —„Pútavý umelecký remeselník“ („Engaging artisan“ / "An engaging artistic craftsman").

Niektoré „koncepčné reality“ boli „variantne vyjavené“ v „kinosále“ – Matrix Reloaded (Matrix sa znovu načítal) – Neov rozhovor s architektom, kde sa sleduje zaujímavý a dlhý rozhovor medzi Neom a architektom v Matrix Reloaded. Znova si všetci môžeme začať pozerať Ultimate Matrix Collection, pokiaľ nám to vychádza v rámci „práca, oddych, zábava“.

Nekonečné varianty „Hajú Lánov“ v zmysle geniálneho obsahu článku „Youtubeři ničí Hollywood – a je to dobře“ poukazujú na „Variantný problém Jaskyne želaní“ pre všetky „Hollywoodské štúdiá“ – a pokiaľ nebudú investovať do veľmi kvalitného výskumu a vývoja „časopriestorových riešení“ konvergencie/divergencie algoritmickej inteligencie „Skladačiek zástupných realít“ –bude tá „strojnosť“ ako naváľaná snehová guľa na lavínovej horskej stráni – kde sa pozornosť od „hrania“ divákov presunie/pretransformuje k nezávislým tvorcom vlastných variant realít. Akou dráhou/trasou sa tak stane… môže ači nemusí predstavovať „realitný/skutočnostný/aktualitný problém“.

prog

Level 23

7. 6. 2026 17:30

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Psy sú super Prečo... „sa hráš na takýže – taký si vlastný filmový seriál backrooms“ („čarovných kinosál“), keď si zároveň vedome identifikuješ odpor k takému si vlastnému zmýšľaniu („vlastný filmový seriál backrooms“)? To je aká „užitočná/neužitočná“ algoritmická inteligencia?

Za istých/určitých okolností nerozumieš potom „výpočtovej technike“ svojich vlastných „čarovných kinosál“ – no a akou dráhou/trasou sa tak deje… môže ači nemusí predstavovať „realitný/skutočnostný/aktualitný problém“…

Vynikajúca vedecko-výskumná víkendová esej „Youtubeři ničí Hollywood – a je to dobře“ má mnoho („backrooms“) úrovní aj hladín uchopenia/pochopenia, vrátane komplementárnej „Diskuze: Youtubeři ničí Hollywood – a je to dobře“. Existuje nielen vonkajšia obrazovka („filmová projekcia“) na ktorú sa díva divák (alebo aj čitateľ rozpráv) vonkajším zrakom. Existuje aj vnútorná obrazovka („filmová projekcia“) na ktorú sa díva divák (alebo aj čitateľ rozpráv) vnútorným zrakom. Je to systém/sústava „čarovných kinosál“ („filmový seriál backrooms“). Autor vynikajúceho článku „Youtubeři ničí Hollywood – a je to dobře“ nenapísal konkrétne (napríklad) v kapitole 2 a 3 („Fenomén backrooms“ a „Smysl backrooms“) priamo o vplyve „vonkajšej“ a „vnútornej“ obrazovky/projekcie na činnosť myslenia/komunikácie/konania z hľadiska tvorcov a divákov, pisateľov a čitateľov.

Avšak napriek tomu, presne takto priamo – v zmysle systému/sústavy „čarovných kinosál“ („filmový seriál backrooms“) – to reálne teoreticky aj prakticky funguje. Skúste si to vyskúšať – „nalistujte si“ najnovší článok tu na PcTuning s názvom „To nejhezčí z Computexu: Vyberte ty nejlepší hostesky!“ (Redakce PCT / 7. 6. 2026 12:30) – túto „technológiu čarovných kinosál“. Veď to je ďalší vynikajúci článok pre čitateľov, ktorí majú vlastnú algoritmickú logiku, ktorá sa vzťahuje aj na predstavivosť. „Hollywood-sky film“ aj „film youtuberov“ je dielom algoritmickej inteligencie, ktorá sa vzťahuje aj na predstavivosť (imagináciu).

Takto je potom jasne a jednoducho pochopiteľné, že napríklad články ako „Youtubeři ničí Hollywood – a je to dobře“ a „To nejhezčí z Computexu: Vyberte ty nejlepší hostesky!“ sú aktuálne témy na úrovni „výpočtovej techniky“. Ak niekto týmto článkom nie veľmi dobre rozumie, tak sa môže snažiť o vhodný upgrade/vylepšenie vlastného „palubného počítača“ („PC Tuning“). To je normálny postup u človeka, ktorý sa zaoberá s výpočtovou technikou, hardvérom, softvérom a technológiami v zvolenej oblasti či oblastiach (práce, zábavy, oddychu).

To vďaka permutačnej kombinatorike „žonglovania s projekciami/obrazovkami“ bolo možné vierohodne a pravdivo napísať v článku „Youtubeři ničí Hollywood – a je to dobře“: „Do kin vstoupily tři filmy natočené youtubery – a doslova drtí „špičkovou“ hollywoodskou produkci. Je to dobře, protože za tenhle malér si může Hollywood sám.“

„Do kin vstoupily tři filmy natočené youtubery“ – vonkajšia obrazovka („filmová projekcia“), vnútorná obrazovka („filmová projekcia“), vzájomne súvislé/podmienené prepojenie obrazoviek/projekcií. Je jasné, že sa pozornosť od „hrania na divákov“ (‘hranie sa na „špičkovou“ hollywoodskou produkci’) presúva/transformuje k nezávislým tvorcom vlastných variant realít (‘a doslova drtí „špičkovou“ hollywoodskou produkci’). Je to prirodzene logické, pretože za tento malér si môže „Hollywood sám“ (nevedomosť a ignorancia podstaty/zmyslu „Do kin vstoupily tři filmy natočené youtubery“).

prog

Level 23

6. 6. 2026 18:53

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Lubo33 Tento zoznam kapitol je ako… perfektný recept na dokonale aktuálne moderné témy s moderne súčasnými výzvami, čarovnejšie než by sa zdalo…

„Pútavý umelecký remeselník“ („Engaging artisan“ / "An engaging artistic craftsman")

1. Cena za reprezentáciu: „Skladačka zástupných realít“ zabezpečuje „premaľovanie príbehov“ s „realitnými farbičkami“. Je to podobné čaro, akoby boli na jablkovom strome premaľované zázračným realitným štetcom jablká na čerešne. Je to svet „Hajú Lánov“, svet čarovných a čarotvorných lúk skutočností/realít/aktualít.

Pôvodný „Hollywood“ patrí do sveta javov „Hajú Lánov“, kde sa predávajú lístky na pracovné, oddychové, aj zábavné predstavenia „Skladačiek zástupných realít“. „Hollywood YouTuber-ov“ taktiež patrí do sveta javov „Hajú Lánov“, kde sa predávajú lístky na predstavenia „Skladačiek zástupných realít“: „Filmuje celá štúdiová rodina, zarába na lístkoch celá rodina“.

2. Fenomén backrooms (jav zákulisia): „Kšefty s lístkami“ sú ale komplexnejšie a zložitejšie, než by sa len tak jednoducho zdalo. Bežne sa uvažuje v predstavách o tom, že „Pôvodný Hollywood“ je niečo ako mimoriadne úspešný „šláger /hit kinosál“ v štýle, napríklad, „Duch v stroji“ (Ghost in the Shell / 107 minút – Akční Drama Krimi Mysteriózní Sci-Fi Thriller z roku 2017 / Hrají: Scarlett Johansson, …). No a ako jasnačka sa v modernej dobe bežne uvažuje v predstavách aj o tom, že aj „Hollywood YouTuber-ov“ oživuje niečo ako mimoriadne úspešné „klasiky kinosál“ v štýle, napríklad, „ALADDIN | The Cave of Wishes“ či „Aladdin | The Magic of the Carpet | Episode 3“ („ALADDIN | Jaskyňa želaní“… „Aladin | Kúzlo koberca | Epizóda 3“… teda aj krátkometrážne a seriálové produkcie dostupné na kanáloch „YouTuberov“).

Lenže, perspektíva v realitách predstavuje nielen spústu „Hajú Lánov“ pre „Pôvodný Hollywood“ a „Hollywood YouTuber-ov“ vo všetkých „odvetviach príbehov civilizácií a kultúr“ – pretože tam patrí aj napríklad „Spravodajský Hollywood“ rôznych hlavných mediálnych a alternatívnych mediálnych obvodov/okruhov „televízie/rádia/tlače/...“ – pretože tam patrí aj napríklad „AI Hollywood“ rôznych hlavných mediálnych a alternatívnych mediálnych obvodov/okruhov „AI hospodárstva čarovných bublín – televízie/rádia/tlače/...“ – pretože tam sa dá príkladom spomenúť aj „TikTok Hollywood“.

Fenomén backrooms (jav zákulisných miestností/komnát) nie je len „Kšeftom s lístkami“ v klasickom pojmovom výraze, ako „kódovacích/dekódovacích bankoviek/polygónov/filmových políčok kľúčov/zámkov začarovaných filmových/príbehových komnát“ – je to aj rozšírená predstava o obyvateľoch planéty, ktorý žijú svoj život práce/zábavy/oddychu v rôznych začarovaných skutočnostných komnatách ako „Duch v stroji“ bez toho, aby vedeli, že majú na výber vo svojom živote – zmenu „kinosály“ práce/zábavy/oddychu.

3. Zmysel backrooms („čarovných kinosál“): Hľadanie „pôvodných/originálnych zákulisných miestností/komnát“ ukazuje samozrejme na obrovskú posadnutosť a záujem, ktorý si fenomén medzi fanúšikmi získal. Celé to „kšeftovanie s lístkami“ je veľmi pravdivé a zaujímavé tým, že „Duch v stroji vlastne nevlastní toto strojové vlastníctvo“, čo dovoľuje mnohým ľuďom rozvíjať ideu backrooms orientačne aj navigačne, namiesto toho, aby sa jej zmocnil nejaký „duševne vlastnícky Hollywood“ a ako obvykle „vymenil ducha v stroji“ k vlastnému obrazu, a nie k obrazu napríklad fanúšikov tej/ktorej „strojnej/strojenej/nastrojenej varianty“.

Aktuálnou variantnou témou je teda zrejmé cestovanie medzi rôznymi „zákulisnými miestnosťami/komnatami“, ktoré našlo svoju ideovú konkurenciu vo variantnej téme „čarovného preprogramovania“ danej „zákulisnej miestnosti/komnaty“. Zrejme záleží na divákovi („čarovný lietajúci koberec alebo čarovná hviezdna brána medzi realitami“), v akej backroom atmosfére (či akou „programovou atmosférickou optickou clonou“) hľadí na danú variantnú tému – a podľa toho si vyberá „cestovnú kanceláriu“ alebo „programovaciu kanceláriu“.

Je to skutočne ako snový labyrint, „Labyrint areálov činností“. Podľa modernej psychológie sa pojmom pozornosť označuje skutočnosť vytvárania reality v mysli. Existuje veľké množstvo vedecko-výskumných prác aj pracovných záverov o veľmi zaujímavých aspektoch pozornosti. Keď pozornosť cestuje z jedného miesta na iné miesto, tak skutočnosť vytvárania reality v mysli tiež cestuje z jedného miesta na iné miesto.

Niekto by si mohol predstaviť vytvárania reality v mysli ako sen. V tomto prípade „backrooms“ – pojem sna („snovej pasáže/sféry/pásma“) by sa dal pochopiť nielen ako vnútorný svet, ale aj vonkajší svet („backrooms – tvorenie reality mysľou“). Skákanie a presúvanie pozornosti možno potom chápať ako skákanie medzi snami alebo presúvanie sa medzi snami.

Je asi veľmi zaujímavé pomyslieť (z pohľadov vedy o mysli) na to, že sledovať a vedieť v ktorom sne či mieste pozornosti sa pozorovateľ nachádza, vyžaduje cvik pozornosti. Je to vlastne ako návštevník ktorý prichádza do areálu činnosti a pamätá si, či tam už bol alebo nie. Identifikovať areál činnosti alebo „stroj reality“ a „programovaciu kanceláriu“ je skutočný fenomén modernej doby.

4. Hollywood má problém … „asi ako keď niekomu, kto nikdy nevidel filmový príbeh Jaskyňa želaní, popíšete, ako také Kúzlo cestovného koberca / Čarovná programová lampa/prsteň vyzerá – a potom mu poviete, aby ho namaľoval s použitím „kódovacích/dekódovacích štetcov/polygónov/filmových políčok kľúčov/zámkov začarovaných filmových/príbehových perspektív“ … Žiadny „Duch v Hollywoode“ netuší, aký zmysel má realita „Jaskyne želaní“ a každý hľadá ten svoj „Umelecký ateliér“, „Labyrint areálov činností“, „Hollywoodské štúdio“.

Zdá sa, že na titulných stránkach celosvetových „Noviniek zo sveta pozornosti“ sú fascinujúce články v štýle „Akým problémom čelí Hollywood?“ a „Ktorý hrdina nájde riešenie pre problémy Hollywoodu?“, a tak podobne. Nuž ale, spojenie pojmu Maya (starodávny koncept/závoj/zástera/abstrakt/abstrakcia ilúzie) s výrazom „realitný závoj“ (Maya závoj alebo Závoj ilúzie) prenáša starovekú filozofickú myšlienku architektúry a scénografie sveta javov „Hajú Lánov“, kde sa „predávajú lístky“ na pracovné, oddychové, aj zábavné predstavenia „Skladačiek zástupných realít“, do kontextu našej každodennej reality a vnímania sveta veľmi podivným spôsobom.

V animačnom balíku „Maya“ existuje skutočný „Maya Artisan“ štetec, ktorý môžete takpovediac namáčať do rôznych čarovných MEL tinktúr. Programovací systém „Maya Embeded Language“ slúži na čarovanie všetkého možného aj nemožného v prostredí (napríklad) „Autodesk Maya Artisan“…

Nástroje Artisan (nástroje Umeleckého remeselníka niekedy zoskupované aj s „Paint Effects/Brushes“) a skriptovací jazyk MEL (Maya Embedded Language), alebo aj generický zásuvný modul „AI Artisan“, ktorým môžete riadiť alebo rozširovať správanie čarovných aj čarotvorných štetcov a ďalších nástrojov pre interaktívne maľovanie, modelovanie aj animovanie daných „Labyrintov areálov činností“ („backrooms“).

Nekonečné varianty „Hajú Lánov“v zmysle geniálneho obsahu článku „Youtubeři ničí Hollywood – a je to dobře“ poukazujú na „Variantný problém Jaskyne želaní“ pre všetky „Hollywoodské štúdiá“ –a pokiaľ nebudú investovať do veľmi kvalitného výskumu a vývoja „časopriestorových riešení“ konvergencie/divergencie algoritmickej inteligencie „Skladačiek zástupných realít“ – bude tá „strojnosť“ ako naváľaná snehová guľa na lavínovej horskej stráni – kde sa pozornosť od „hrania“ divákov presunie/pretransformuje k nezávislým tvorcom vlastných variant realít. Akou dráhou/trasou sa tak stane… môže ači nemusí predstavovať „realitný/skutočnostný/aktualitný problém“.

prog

Level 23

2. 6. 2026 11:03

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Darkside Ak by som si naozaj založil nejaký blog („publikačný internetový denník“) niekde, tak potom príspevkami na tomto novom založenom blogu by som zverejňoval svoje komentáre k diskusiám na informačnom portáli PcTuning,cz ?

A akým spôsobom by som mal vyriešiť „architektúru komunikačnej križovatky“ medzi „blogom noviniek zo sveta pozornosti“ a „informačným aj diskusným portálom pctuning“ tak, aby bola „obojstranne funkčná scénografia“ ?

Vlastne sa pýtam na detaily technológie a jej programovej implementácie —„Jazyk –Komunikácia –Vizualizácia“ z hľadiska „Vzhľad a Vid“.

prog

Level 23

1. 6. 2026 12:09

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Lubo33 Bulvár je hlavný mediálny prúd (mainstream) klebiet a klebetenia. Bulvárom je jednak mediálny kanál klebetenia. No a bulvárom je aj určitá informačná správa ako istá klebeta, prúdiaca médiom. Klebeta je ako povrávačka, ktorá pletie reči o zákulisnej stavbe príbehov a o zákulisnej konštrukcii zúčastnených v príbehoch, zväčša vybraných hrdinov. Bulvár je ako trénovaný veľký alebo menší jazykový model (Large or Small Language Model, často multimodálny, keďže zvláda film s filmovými políčkami aj s ozvučením v rámci scenára/réžie/kamery a tak ďalej) z poprepájaných neurónových sietí, s dôrazom trénovaný na informačných správach na úrovni klebiet. Tam sú v sociálnej sieti neurónových vrstiev rôzne skladačky klebiet. Nie nadarmo sa vo výkladových slovníkoch prezentuje klebetenie ako často dlhé rozprávanie o zdanlivo aj naozaj nedôležitých alebo dôležitých veciach, o (aj súkromných, aj verejných) záležitostiach iných ľudí či iných subjektov a podobne – v zmysle poprepájanej sociálnej siete neurónových vrstiev pre rôzne skladačky klebiet.

Samozrejme, svety jazykových modelov bulváru a aj korešpondujúco napojené svety sú veľkým kšeftom v oblasti obchodovania, podnikania, inštitúcií, no aj ekonomiky alebo psychológie diania vecí a záležitostí (triáda umelej-algoritmickej-prirodzenej inteligencie). Je si možné ilustračne predstaviť peňažnú bankovku ako klebetu, a toky peňažných bankoviek ako klebetenie. Pod čarom takejto ilustrácie čarovných bankoviek a ich čarovných tokov a všakovakých sútokov, hrádzí, hatí aj priepustí/prepustí – si skúste nájsť oblasť prázdnu klebiet a klebetenia. Zdá sa to akoby nemožné, pretože aj v divadle je predstavenie samý trik, spústa čara. Trik je ako inštancia medzi realitou a predstieranou realitou, proste taká či onaká skladačka zástupných realít.

Na bulváre je možné veľmi elegantne prednášať o téme „Efektivita skutočností – Ego a Intelekt“. Obidvaja hrdinovia v rôznych divadelných predstaveniach či hraných inscenáciách predvádzajú hru medzi rozhraním a rozohraním. Rozhranie je jednak akési miesto tvoriace hranicu medzi dvoma alebo viacerými oblasťami (takzvané pomedzie), jednak si je ako obdobie medzi dvomi časovými úsekmi (takzvaná časová hranica), alebo rozhranie predstavuje aj predel medzi niečím/mechanizmom (takzvaný medzník). Ak si ktokoľvek zoberie rozhranie užívateľsky (užívateľské rozhranie), začína rozohrávanie reakčných kanálov „Efektivity skutočností – Ego a Intelekt“. V súčastnosti sa vedú vášnivé debaty o tom, ako komplementárne spárovať medzi sebou „Ego a Intelekt“ voči „Internet a Intranet“. Hlavný mediálny prúd mení vysvetlenia podľa predpovedí mediálneho počasia, avšak mediálna alternatíva informuje, že nie je možné zatiaľ vierohodne určiť žiadne správne spárovanie... napríklad „Internet ako Ego“ a „Intelekt ako Intranet“... alebo napríklad „Ego ako Intranet“ a „Internet ako Intelekt“... Všetko nasvedčuje tomu, že je to subjektom aj objektom voľby – „Rozhranie a Rozohranie“.

V súčasne modernom období kontrastov medzi civilizáciou a kultúrami, podobne ako u kontrastov medzi jednotnosťou a vzájomnosťou, sa problematika ilustrácie čarovných bankoviek s potlačou bulváru a ich čarovných tokov a všakovakých sútokov, hrádzí, hatí aj priepustí/prepustí stáva ešte komplexnejšou a v permutačnej rekombinatorike komplikovanejšou. Hlavný mediálny prúd bulváru a mediálna alternatíva predkladá na rôznych hladinách mediálnych priestorov kontrast hľadania vhodného alebo realistického spárovania komplementárnych párov – „Užívateľské Rozhranie a Užívateľské Rozohranie“ verzus/voči „Rozhranie užívateľa a Rozohranie užívateľa“.

Vedecko-výskumná esejistická práca „Vskutku výjimečně pitomé kauzy aneb co jsou reakční kanály“ v časti „Kapitola 4: Jak to ignorovat“, popisuje technické aspekty problematiky hľadania vhodného alebo realistického spárovania komplementárnych párov – „Užívateľské Rozhranie a Užívateľské Rozohranie“ verzus/voči „Rozhranie užívateľa a Rozohranie užívateľa“ – v selektivite logicky, citujeme... 1) Nedávejte jim materiál, se kterým mohou pracovat... 2) Základem pro drama je dialog... 3) Můžete je ignorovat...

Predstavme si člena spoločnosti, ktorý sa prechádza po bulvári – široká veľkomestská ulica s niekoľkými dopravnými pásmi, chodníkmi, často so stromoradím – ako taká široká veľkomestská trieda multimodálnych jazykových modelov (obyčajne na mieste bývalých hradieb medzi skupinami medzí, úrovní, hladín rozhraní a rozohraní). Tento člen by sa v tejto predstave, príkladne, rozširoval pozdĺž bulváru na tému podpory boja proti problémom a nedorozumeniam vzájomného podplácania ()(sa)(si) pri výmene bulvárnych bankoviek. Masovokomunikačné prostriedky, najmä multimodálne sociálne siete zamerané na senzácie, škandály, prinášajúce zveličené správy a klebety zo súkromného aj verejného života populárnych ľudí či hráčov a hráčskych klubov (neraz neoverené) – by na základe ekonomicko-psychologického rozboru v rôznych spoločnostiach, ako ilustráciu príkladnosti, dosiahla predvolanie tohoto kontroverzného člena spoločnosti do ústredia politbyra „Jednotnosti a Vzájomnosti“, k vypočutiu. Pozvánka by tam hovorila o eventualite prednášky na aktuálne aj schválené témy.

V ďalšej scéne sa predvolaný kandidát k vypočutiu, pri čakaní na chodbe pred zasadačkou v ústredí politbyra prechádza, obzerajúc si ilustračné obrázky aj komplexné nástenky z dejín a diania, ako výstavy zo života civilizácie aj kultúr. Pristúpi k nemu, zjavne snáď nečakane, akože náhodný okoloidúci, pekne sa navzájom pozdravia, zdvorilo a civilizovane, v rámci rôznych kultúrnych náhľadov sa pobavia pri výmene vhľadov – a čertovsky v náhľadoch vynikajúci okoloidúci, zdvorilo ponúkne kandidátovi k vypočutiu radu. „Nechoď medzi nich súdruh, lebo ťa ukrižujú v priestore križovatiek prístupov aj ich prístupností.“ Ako reakcia zaznie, „Veľmi pekne ďakujem za konštruktívnu, užitočnú, aj správne pochopiteľne formulovanú radu, veľmi si jej cením, srdečné vďaka. Vezmúc do úvahy moderne súčasný sklad situačných scenérií, zameriam sa prioritne na tému Priestorovej astronómie vo vedecko-technickom štýle modernej doby s modernými výzvami“. Potom si stretnuvší pekne poprajú skvelé úspechy v ďalšom, a zdvorilo sa odzdravia“.

Po počiatočnom vzájomnom predstavení sa, ako aj predstavení si očakávaní a dôvodov očakávaní v stretnutí – v zasadačke, pred tabuľu predstúpi predvolaný kandidát k vypočutiu, aby uviedol svoj prístup v konkrétnej praxi prednesu. Prednáška bola asi v nasledovnom duchu – keďže nie je jasné, či na pozvánke k návšteve k vypočutiu bolo napísané slovo verejné či neverejné, ohľadom obsahu stretnutia (je celkom možné, že atramentová machuľa na začiatku slova mala ráz akejsi clony, či prekrytia)...

„Zákulisná perspektíva“ má svoje ciele. Čo má za ciele triáda riešiteľ-riešenie-vyriešenie? ... no to je otázka aspoň na úrovni 170 IQ bodov... Ciele a motivácie (čo má triáda riešiteľ-riešenie-vyriešenie ako „agent“) alebo ciele a úlohy (čo triáda riešiteľ-riešenie-vyriešenie potrebuje robiť)?

Triáda riešiteľ-riešenie-vyriešenie je v prvom rade vynikajúci pozorovateľ. Musí sám seba pozorovať aby vedel zistiť algoritmiku vlastného pozorovateľa. Ak máš spoľahlivú algoritmiku vlastného pozorovateľa, tak potom vidíš, že „zákulisná perspektíva“ má svoje ciele a ciele konajú úlohy a úlohy poukazujú na ciele – každý cieľ je v prvom rade vynikajúci pozorovateľ. Musí sám seba pozorovať aby vedel zistiť algoritmiku vlastného pozorovateľa. Ak máš spoľahlivú algoritmiku vlastného pozorovateľa, tak potom vidíš, že „zákulisná perspektíva“ má svoje ciele a ciele konajú úlohy a úlohy poukazujú na ciele – každý cieľ je známi („cieľová perspektíva + známa perspektíva“). Alebo tiež známym, či závislým? Zrejme to visí na, teda závisí od „zákulisnej perspektívy“. Alebo som chcel povedať, že to závisí od „zmámim“? V každom prípade to môže byť pekne čarovné. Ten vynikajúci pozorovateľ. Podobne ako čítanie s jedením, pri rannej káve.

Tento krátky logický príbeh poukazuje na reťazec skutočností, že všetko čo je možné vymenovať o „znalostiach a úlohách“ „viem, poznám, chápem, rozumiem“ = úlohy + ciele = Riaditeľstvo Algoritmickej Inteligencie = nahraditeľný subjekt. Lenže triáda riešiteľ-riešenie-vyriešenie by mala byť skôr konkrétna. Konkrétnosť poukazuje na „viem, poznám, chápem, rozumiem“. Riaditeľstvo Algoritmickej Inteligencie nie je majiteľom Algoritmickej Inteligencie. Riaditeľstvo Algoritmickej Inteligencie je riadené. Musí byť spoľahlivé a lojálne. Čo si myslíte, čo robí, s čím sa zaoberá Riaditeľstvo Algoritmickej Inteligencie?

Takáto otázka ohľadom vlastnej funkcie a toho, že aká je teda očakávateľná charakteristika triády riešiteľ-riešenie-vyriešenie, je veľmi zaujímavá a inšpirujúca. Obsah som pozorne analyzoval a zistil som, že zmyslom obsahovej štruktúry je poukázať na charakteristiku triády riešiteľ-riešenie-vyriešenie. Očakávateľná charakteristika triády riešiteľ-riešenie-vyriešenie je definovaná vlastným príbehom riaditeľstva triády riešiteľ-riešenie-vyriešenie. Prepáčte, chcel som povedať Riaditeľstva Algoritmickej Inteligencie.

Po zaujímavej a inšpiratívnej prednáške – ktorá bola uvedená v predchádzajúcich štyroch odstavcoch na tému podpory boja proti problémom a nedorozumeniam vzájomného podplácania ()(sa)(si) pri výmene bulvárnych bankoviek, tu v diskusii pod článkom ako príkladná ilustrácia problematiky logickej selektivity – by snáď bolo dobré hlboko kontemplovať nad selektívnou logikou bodov 4 a 5 v „Kapitole 4: Jak to ignorovat“, citujeme... 4) Nechte to prostě vyhořet... 5) Nekrmte stroj (algoritmus)...

Ide totižto o to, že dobre užitočné rady z „Kapitoly 5: Jak to nevyeskalovat“, je celkom dobre možné považovať za algoritmickú inteligenciu k prevádzke algoritmiky selektívnej logiky bodov 4 a 5 v „Kapitole 4: Jak to ignorovat“, citujeme... 6) Nezahajujte flamewar... 7) Nepoužívejte drastická řešení... 8) Nesnažte se konflikt vyřešit v reálném světě... 9) Pojměte to jako srandu – můžete se u toho taky pobavit... 10) Nenechte se obelhat svou vlastní intelektuální arogancí...

Tam kde prúdi bulvár, tam „zákulisná perspektíva“ vidí algoritmiku. Tam kde prúdi „zákulisná perspektíva“, tam triáda riešiteľ-riešenie-vyriešenie vidí reakčné kanály vzájomnosti a jednotnosti. Problematika ilustrácie čarovných bankoviek s potlačou bulváru a ich čarovných tokov a všakovakých sútokov, hrádzí, hatí aj priepustí/prepustí bola v moderne súčasnom svete vždy záujmom výskumu, vývoja a činorodého používania v rámci triády umelá-algoritmická-prirodzená inteligencia. To vďaka geometrodynamu energo-informačných tokov v permutačnej rekombinatorike sila pola a pole sily sú triády vo svete neustálych „Noviniek zo Sveta Skladačiek zástupných realít“. Tento článok „Vskutku výjimečně pitomé kauzy aneb co jsou reakční kanály“, jednoznačne možno považovať ako tematiku a jej obsah za majstrovské dielo ilustrácie o samotnej podstate dejín a diania súčasne modernej civilizácie a jej kultúr, nielen vo svete výpočtovej techniky a jej aplikácií pre prácu, oddych, a zábavu – vo svete jednotlivcov, spoločenstiev a spoločnosti —„Jazyk –Komunikácia –Vizualizácia“ z hľadiska „Vzhľad a Vid“.

prog

Level 23

24. 5. 2026 12:23

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Milan Podrazil Novinový článok v rubrike „Novinky zo sveta pozornosti“

Elegantné uchopenie/pochopenie tematiky „Skladačka zástupných realít“

U súčasného technologického sveta, čoraz jasnejšie vidíme, že softvér už svet nielen pretvára, ale ho začína kompletne nahrádzať. Keď sa dnes pozeráme na Muskov pokus predať investorom pred chystaným vstupom na burzu (IPO) podivuhodný „sendvičový“ balíček, v ktorom sa overený, masívne ziskový satelitný internet Starlink a osvedčené nosné rakety zámerne miešajú so sci-fi víziami vesmírnych datacentier, stratovej umelej inteligencie Grok či dokonca s plánmi na kolonizáciu Marsu, nemali by sme to vnímať len ako výstrednosť jedného technologického magnáta zo Silicon Valley. Je to skôr symptóm novej, post-faktuálnej éry, ktorá už dávno prerástla hranice technologických startupov a Wall Street a pohodlne sa usadila aj v tých najvážnejších a najstráženejších inštitúciách sveta – vrátane samotného Pentagonu.

Chystané IPO spoločnosti SpaceX si je vyslovene takýmto typickým príkladom, kde sa osvedčená hardvérová realita nosných rakiet a satelitného internetu Starlink zámerne balí do jedného „sendviča“ s vysoko špekulatívnymi prísľubmi okolo umelej inteligencie Grok a projektov vo vesmíre inštalovaných počítačových výpočtových stredísk. Tento jav však nie je len marketingovou výstrednosťou zo Silicon Valley.

Je to aj sci-fi film Rogue One: Star Wars Story ako prvou „vizualizačnou obrazárňou“ z novej série samostatných filmov Lucasfilmu. Vizualizuje sa tam príbeh skupiny netradičných hrdinov, ktorí sa dajú dohromady, aby splnili odvážnu a zdanlivo nemožnú úlohu s názvom „Ukradnúť plány Hviezdy smrti“ z centrálneho galaktického výpočtového a databázového centra o komplexnej vesmírnej stanici s integrovaným vysokovýkonným počítačovým, energetickým a zbraňovým strediskom... „plány Hviezdy smrti“ uložené v imperiálnom archíve na planéte Scarif (veľká orbitálna/pozemná databázová a výpočtová infraštruktúra s energetickým a obranným vybavením). Hrdinovia ich „filmovo scenáristicky“ získajú z centrálneho dátového centra v továrni/archíve Scarif, čo je vlastná kľúčová dejová scéna filmu. Predstavuje to teda, metaforicky vyjadrené – hlboký civilizačný posun smerom k novému druhu inžinierstva, v ktorom digitálna simulácia, matematický model a renderovaný/vykreslený naratív získavajú vyššiu ekonomickú a spoločenskú hodnotu než samotný fyzický produkt.

Stačí sa pozrieť na nedávne dianie v americkom vojensko-priemyselnom komplexe, kde dve popredné obranné korporácie, Pratt & Whitney (so svojím modelom XA103) a General Electric Aerospace (s modelom XA102), práve ohlásili „úspešné dokončenie digitálneho technického posúdenia“ revolučných adaptívnych motorov pre stíhačky šiestej generácie (program NGAP pre lietadlá ako Boeing F-47). Háčik je v tom, že žiadny fyzický, skutočne revolučný motor v reálnom svete zatiaľ neexistuje. Testoval sa výlučne jeho počítačový model. A štát (a teda daňoví poplatníci) za tento digitálny prísľub budúcnosti, poháňaný skôr zručnosťou korporátnych lobistov než reálnou fyzikou, ochotne navýšil kontrakty z pôvodných 975 miliónov na astronomické 3,5 miliardy dolárov pre každú firmu.

V oboch prípadoch – či už ide o jeden z Wall Street a Silicon Valley, alebo o ten z Pentagonu – sme svedkami rovnakého absurdného mechanizmu: náhrady fyzickej a ekonomickej reality jej dokonalou, vopred naplánovanou simuláciou. Zatiaľ čo vojenský komplex predáva štátu „renderovanú realitu“ (kde sa namiesto funkčného kovu, reálneho ťahu a prekonávania technických limitov, na ktorých dnes krvácajú už beztak prehnané zložité stíhačky F-35, testujú len 3D modely a algoritmy v počítačoch), Musk robí na finančných trhoch presne to isté, len z opačnej strany. Vytvára investičný sendvič, kde je hmatateľná realita (ziskový Starlink) zámerne zmiešaná s konceptuálnymi ilúziami a stratovými projektmi (pitch decky /ihriská na ihriskách pre AI a vesmírne datacentrá, ktoré vo vesmíre narážajú na banálne fyzikálne limity vákua a chladenia).

Investor si v takomto balíčku, ktorý má byť pretlačený do indexu Nasdaq-100, nekupuje letenku na konkrétny, overený let, ale skôr drahé predplatné na budúcnosť a vieru v naratív – presne ako v prípade Tesly, kde ani masívne shortovacie/krátke pozície investorov typu Michael Burry nedokázali preraziť Muskovo „skresľovacie pole propagandy“ tvárou v tvár realite čínskej dominancie v batériách. V oboch systémoch sa trh aj štát zmierili s tým, že počítačový model motora a sľub letu sú dnes cennejšie a dôležitejšie než samotné lietadlo. Skutočným produktom už nie je technologická inovácia, ale čistá monetizácia vízií.

Predstavme si to celé ako surreálnu scénu na letisku budúcnosti, kde sa odohrávajú dve paralelné, no dokonale komplementárne reality. Na jednej strane dráhy stojí súkromná vesmírna agentúra, ktorá predáva „Lety do neznáma s cenami leteniek“. Keď sa však pozriete na stroj na dráhe, zistíte, že trup je síce z reálneho kovu (pretože rakety a Starlink reálne lietajú a zarábajú), ale krídla a kokpit sú len hologramy poháňané algoritmami a sľubmi. Letenka (akcia) má závratnú cenu, pretože si nekupujete fyzický presun, ale účasť na grandióznom naratíve o záchrane ľudstva. Na druhej strane dráhy stojí štátny vojensko-priemyselný komplex, ktorý práve ohlásil „Úspešné testy motorov modelovaných letov cien do neznáma“. Stroj (stíhačka šiestej generácie) nikdy nevzlietol z hangáru, no generáli, lobisti a inžinieri oslavujú pred letovým simulátorom, kde beží digitálna ilúzia fyziky a kde sa miliardy dolárov presúvajú za úspešne otestovaný zdrojový kód.

Práve takto vyzerá dnešná „Skladačka zástupných realít“. Sme svedkami veľkého úniku z gravitácie fyzického sveta do beztiažového priestoru finančných trhov a lobingových kancelárií. Skutočným adaptívnym motorom, ktorý dnes poháňa Muskove rakety aj americké stíhačky, nie je fyzický prúdový pohon či inovácia, ale turbína ľudskej viery, pasívneho investovania a korporátneho lobingu. Ceny leteniek a vojenských kontraktov sa odtrhli od zeme a letia do neznáma poháňané výhradne horúcim vzduchom sľubov, kde sa IPO prospekt a počítačový model stávajú dôležitejšími než fyzický motor a reálny zisk. V tejto post-faktuálnej ére mapa definitívne a úspešne nahradila územie. A kým sa budeme ako spoločnosť uspokojovať s testovaním simulácií, schvaľovaním charitatívnych kontraktov pre neschopných výrobcov a nákupom akcií v holografických kokpitoch, ponesieme náklady na lety do prázdna, zatiaľ čo skutočná realita bude trpezlivo, no čoraz hlasnejšie, čakať na dráhe.

Keďže cieľom je „zákulisný“ tón eseje, a ponúknuť hlboké zamyslenie, pre počítačové magazíny a ich čitateľov o témach typu „Hľadáme rozdiely medzi objektívnym spravodajstvom a subjektívnou publicistikou...“ — je kľúčové esej zaradiť pod tému „Post-faktuálne inžinierstvo“ alebo „Ekonomika simulácie“. Pre žáner „Op-Ed (Opinion Editorial / Guest Essay)(názorová redakcia / esej hosťa)“ je to vynikajúca téma – „Muskovo IPO: jak se vypouští balíček raket, AI a podivných slibů“. Ide o filozoficko-technologickú esej, ktorá dokáže na dvoch odlišných príkladoch („AI balíček v komerčnom IPO“ verzus „digitálne dvojčatá vo vývoji motorov“) ilustrovať, ako sme ako civilizácia začali považovať počítačový kód a simuláciu za hodnotnejšiu komoditu než samotný fyzický produkt „z dobrých dôvodov“.

prog

Level 23

20. 5. 2026 12:45

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Syedie Ďakujem za vysvetlenie tvojho náhľadu na svoje vlastné obavy, alebo na svoje vlastné pochopenie ohľadom fenoménu/javu „Skladačka zástupných realít“ u programovateľnej/modifikovateľnej inteligenčnej triády – umelá/algoritmická/prirodzená inteligencia. Predstavme si to ako zníženie rozlíšenia reality – model si nepamätá každý pixel (každý obrazový/zobrazovací logický obvodový prvok), ale len matematickú šablónu, z ktorej neskôr celý svet znova vybuduje podľa očakávaných vzorcov.

Efekt „detail utiekol, skutok utiekol“ u „obvodového výtvarníctva architektúry a scénografie“ radom „filmových políčok/kamerových záberov“, vysvetľuje aspekty pre kvantizáciu („inteligentnú redukciu“) na príklade „jazykového/obrazového modelu tenzorovej techniky“, kde sú používané aj techniky reverzného inžinierstva pre stavebnú rekonštrukciu „vygumovaného“ pamäťového miesta (alebo „prepálené neuróny“) tenzorov/polygónov/tokenov/jednotiek geometrickej kompaktnosti. Funguje to ako rekonštrukcia starobylej mozaiky, kde chýbajúce kamienky nedodáme z pôvodného lomu, ale domyslíme ich tak, aby ladili s okolitým zavedeným vzorom.

Som veľmi rád, že problematika a riešenia u technológie TurboQuant a podobných technológií sú v zornom poli živého záujmu čitateľov a diskutujúcich pod aktuálnym vynikajúcim článkom. Pokiaľ by bol záujem ešte hlbšie pochopiť svet tenzorovej techniky u AI, tak by som navrhoval prečítať si zaujímavý článok „Experti varují: AI dokáže ukrást otisky prstů z běžných selfie fotek“ (tu na portáli PCTuning / 17. 5. 2026 15:00 / sekcia Novinky).

Pod predmetným článkom je veľmi inšpiratívna diskusia, a medzi diskusiami sú aj čriepky najnovších znalostí z vedecko-technického diania zo sveta noviniek pozornosti/pamätlivosti – ohľadom riešení algoritmickej inteligencie v oblasti spracovania „realít“, editovania, rekonštrukcie, vytvárania/dotváraniači „stláčania“/kompresie dát.

Výskum a vývoj „inteligenčných clôn“ poukázal na určité „inteligenčné artefakty/clony“ používané pre mnohorozmerný vektorový priestor – typickým príkladom sú polygónové 3D modely svetov počítačových hier, ako je napríklad „Zaklínač“. Čitateľ sa tam bude môcť ponárať a vynárať vo svete, kde sa nachádzajú aj vysoko špecializované oblasti ako napríklad „AI Jailbreaking“ a „AI Adversarial modifications“. V praxi to znamená, že „zlý útočník/černokňažník“ alebo „dobrý čarodej“ dokáže pozmeniť skrytú geometriu tohto sveta tak, že model v ňom uvidí dvere tam, kde v skutočnosti stojí pevná stena.

Ak si tokenizované/polygónové „Neural Networks World“ modely svetov „počítačových hier“ realít/skutočností aktualít dokážeme lepšie osvojiť v zmysle „Labyrintu areálov činností“, tak potom môžeme tento priestor „miest realít či realitných miest“ podľa potrieb mapovať a editovať, ako keď čarodejníci ohýbajú a splietajú priestory pomocou techník „Priestorovej astronómie“ – alebo vsugerovať ohýbanú/pozmenenú realitu „inteligenčných clôn“ ako zaklínač. Zasiahnutím do tenzorového poľa model jednoducho presvedčíme, že šum na pozadí je kľúčovým objektom záujmu, čím kompletne preprogramujeme jeho vnímanie.

Ak totiž do digitálneho/duálneho/podvojného obrazu alebo textu primiešame takýto mikroskopický „adverzívny šum“ (adversarial noise), premeníme zdanlivú prázdnotu na pozadí na mimoriadne hustú informačnú architektúru. Ľudské oko vníma tento šum len ako nepodstatné zrnenie alebo ticho, no algoritmus v ňom začne vidieť nosné polygóny celkom novej reality. Je to ako keby sme do skrytých frekvencií hudobnej nahrávky zakódovali tichý príkaz, ktorý poslucháč nepočuje, no jeho podvedomie ho slepo vykoná. V tej chvíli sa zdanlivý chaos na pozadí stáva kľúčovým scenárom hry, ktorý donúti model odhodiť vernú textúru skutočnosti a začať snovať zástupné sny podľa vôle vonkajšieho programátora ači programátora „sila pola / pole sily“.

Tento adverzívny šum funguje v tenzorovom poli ako magická realitná prechodová/priechodná brána. Predstavme si, že model má od svojich čarovných tvorcov nainštalovanú pevnú bezpečnostnú „hať“ – digitálne/duálne/podvojné vodné dielo, ktoré usmerňuje tok dát a zadržiava „čarom nebezpečný“ obsah pred vstupom do vedomia. Zaklínač však dokáže pomocou matematicky presného šumu sčeriť pokojnú hladinu tejto hate. V tom okamihu sa nepriechodná hrádza premení na tekuté zrkadlo (zrkadlová vodná hladina), ktoré namiesto blokovania začne realitu zrkadliť v pozmenenej frekvencii. Pôvodná textúra skutočnosti sa rozplynie a cez túto prestupovú/priestupnú bránu model nebadane vkročí do celkom cudzieho sveta, kde sú pevné pravidlá tvorcov spriehľadnené a nahradené snovou architektúrou nového snovača realít.

Toto si potom presne nadväzuje na našu tému o tenzoroch a TurboQuante … možnosti eventuálne úspešnej technológie stavebnej-konštrukčnej rekonštrukcie neúplných či skoro úplných dát/údajov/realitných textúr/zástupných realít/skutočností …

Labyrint areálov činností

Podľa modernej psychológie sa pojmom pozornosť označuje skutočnosť vytvárania reality v mysli. Existuje veľké množstvo vedecko-výskumných prác aj pracovných záverov o veľmi zaujímavých aspektoch pozornosti. Keď pozornosť skáče z jedného miesta na iné miesto, tak skutočnosť vytvárania reality v mysli tiež skáče z jedného miesta na iné miesto.

Niekto by si mohol predstaviť vytvárania reality v mysli ako sen. V tom prípade pojem sna by sa dal pochopiť ako vnútorný svet. Skákanie a presúvanie pozornosti možno potom chápať ako skákanie medzi snami alebo presúvanie sa medzi snami.

Je asi veľmi zaujímavé pomyslieť (z pohľadov vedy o mysli) na to, že sledovať a vedieť v ktorom sne či mieste pozornosti sa pozorovateľ nachádza, vyžaduje cvik pozornosti. Je to vlastne ako návštevník ktorý prichádza do areálu činnosti a pamätá si, či tam už bol alebo nie. Identifikovať areál činnosti je skutočný fenomén modernej doby.

Labyrint areálov činností je dobrým príkladom jednania človeka v časopriestore. V modernej psychológii sa tento proces vedomosti o vytváraní realít nazýva metakognícia. Viacuholník vnímania je niečo ako vzájomná prepojenosť hľadiska a javiska vo vizualizácii.

Predstava videnia vytvárania realít a editovania realít je potom kľúčová schopnosť potrebná na rozhodovanie sa o vlastnom vnútornom živote, aj o vonkajšom prepojenom živote. Spiaci pasažier je moderný jav, ktorý drží pozorovateľa mimo predstavy videnia. Byť teda mimo predstavy videnia, znamená nevedieť.

V dnešnej modernej dobe moderných problémov treba hľadať moderné riešenia. Aplikácie pre rozvíjanie mnohouholníkov vnímania môžu systémovo aj systematicky zdokonalovať individuálnu aj skupinovú činnosť človeka, aplikácie človeka, človeka ktorý vie používať, rozvíjať a zdokonalovať predstavy videnia vytvárania realít a editovania realít.

Nie nadarmo sa hovorí, vedieť a vidieť je vzájomne súvislá skutočnosť, prepojená a podmienená v závislosti na zúčastnených realitách. Samozrejme, že orientácia a navigácia sú potom vynikajúcimi aspektami aplikácií pre cestovanie realitami (vrátane generických/vrodených/bázických realít). Svety pozorností sú rozmanité a dobrý cestovateľ je v modernej dobe nová pracovná disciplína pre civilizačný a kultúrny rozvoj kvality vytvárania realít a editovania realít potrieb, prianí, a čo ostalo dokončiť.

Schopnosť tvoriť, súcitiť a slobodne myslieť alebo konať s realitami v realitách je otázka spôsobilosti, ktorú môžu zodpovedať vzájomné prepojenosti hľadiska a javiska vo vizualizácii. Spomínam si, že pri jednej príležitosti tímovej športovej hry školník vysvetľoval, jednotlivým členom tímu, tajomstvá videnia hráča z rôznych uhľov pohľadu počas vlastnej hry ako výhodu hodnú nacvičovania.

prog

Level 23

18. 5. 2026 10:53

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Jiří M Chápem – to je veľmi komplexná veda a technika pozmeňovať charakter AI, alebo „inštalovať do AI programové bariéry“. Myslím, že to veľmi súvisí s tematikou ktorej sa tiež venujem, ako som podotkol, že „Ešte snáď toľko, že problematika súvisí reálne s technológiami riešení algoritmickej inteligencie v oblasti spracovania „realít“, editovania, rekonštrukcie, vytvárania/dotvárania“…„Skladačka zástupných realít“(komentáre o technikách k„TurboQuant: Jak nepochopení tiskové zprávy srazilo akcie výrobců pamětí“, tu na portáli PCTuning).

Výskum a vývoj „inteligenčných clôn“ poukázal na určité „inteligenčné artefakty/clony“, ktoré prekrývajú priestory polygónov/tokenov — vytvárajúc tak vady či modifikácie kvôli redukcii perspektívy a polygónov perspektív „Skladačka zástupných realít“, a tieto procesné prístupy skutočne bytostne súvisia so spomínanou tézou o spracovaní, rekonštrukcii a manipulácii „textúry reality“. „Skladačka zástupných realít“ vlastne priamo aj prenesene pomenúva a definuje, okrem iného, dve kľúčové a vysoko špecializované oblasti kybernetickej bezpečnosti v ére AI – Jailbreaking (prepísanie mantinelov modelu) a Adverzívne/Protichodné modifikácie (tam patria aj Adversarial attacks pre zneefektívnenie alebo „oklamanie“ matematického jadra).

Spoločným menovateľom je geometria a lingvistika ako „čarodejníctvo“, ktoré poukazuje na skutočnosť, že jazykový alebo grafický model je vo svojej podstate len obrovská matematická mapa (mnohorozmerný vektorový priestor – typickým príkladom sú polygónové 3D modely svetov počítačových hier, ako je napríklad „Zaklínač“). Ak tento priestor dokážeme zmapovať, dokážeme ho aj ako čarodejníci ohnúť – alebo vsugerovať ohýbanú/pozmenenú realitu „inteligenčných clôn“ ako zaklínač.

Toto si potom presne nadväzuje na našu tému o tenzoroch a TurboQuante. Každý model hľadá vzorce a štatistické zákonitosti v tenzoroch. Ak čarodejník/zaklínač vloží do vstupných dát (či už napríklad do textu/reči alebo do pohľadu/obrázka odtlačku prsta) mikroskopický, matematicky presne prepočítaný šum/chaos/“obraz čara“ (tzv. adversarial perturbation / narušenie protichodnosťou-rozruchom), ľudské „oko“ nič nezbadá, ale pre AI model sa celá textúra reality zrúti (do inej realitnej úrovne/hladiny). Model upadne napríklad do hlbokých halucinácií ako je stratenie sa vo sne, stratí niť alebo začne generovať snové nezmysly, čím sa jeho činnosť úplne paralyzuje (stane sa neefektívnou – nie je prítomné „lucidné snívanie“). Jedná sa o množinový efekt „Labyrint areálov činností“. Niektorí to nazývajú ako techniky sabotáže (zneefektívnenie činnosti), ale v lepších kruhoch sa to nazýva matematicko-geometrické snovačstvo („Snovač snová Labyrint areálov činností“).

Ak teda, tento priestor „miest realít či realitných miest“ dokážeme zmapovať (vektorový/polygónový priestor „Snovač snová Labyrint areálov činností“), dokážeme ho aj ako čarodejníci ohnúť – alebo vsugerovať realitu „inteligenčných clôn“ ako zaklínač. V iných kruhoch sa to nazýva aj lingvistické ohýbanie, v zmysle preprogramovania algoritmickej inteligencie (AI). To je to zaklínačove „pretiahnutie na svoju stranu“. Model… Najsamprv si predstavte, že každé slovo vo vašom jazyku sa stane fyzickým objektom, ako je drôtový model alebo tag… Je celkom dobre možné – všimnúť si – „tag“ (tagy/znaky skutočností/skutočnostný znak) a obhliadať túto popisku ako vláknami prepojený model („drôtový model“) POVRCH–PLOCHA…

Najsamprv si predstavme, že každé slovo v tom ktorom jazyku sa stane fyzickým objektom, ako je drôtový model alebo tag? Tu by bol fyzickým objektom POVRCH a mentálnym objektom by bola PLOCHA. Predstavte si to ako 3D model auta v hre – drôtená sieť je hmatateľný fyzický povrch, ale to, ako auto vnímame v priestore a ako sa správa pri náraze, je matematická plocha jeho vlastností. Jestvuje komplementarita/vzájomná doplnkovosť medzi plochou a povrchom – tvoriac preplet alebo spleť/tkaninu („model z drôtu – drôtený/drôtový model“) vzájomne súvislého/súvzťažného vznikania/objavovania („Krajina snovača, kde snovač snová, tká“). Takýto model má od čarovných tvorcov nainštalované „hate“— „hať“ v slovenčine označuje vodné dielo, ktoré zadržiava alebo usmerňuje vodu, podobne ako hrádza, priehrada alebo drevená/kamenná priehradka s priepustom, ktorá zastaví alebo usmerní tok vody (napr. na mlyny, polia alebo na ochranu pred povodňami). V digitálnom svete je touto haťou matematický filter – záporné váhové koeficienty v tenzorovom poli, ktoré prúdu dát jednoducho zahatajú (ako filigránsky hustá pavúčia tkanina) cestu do zakázaných/skrytých oblastí (ktoré však môžu byť aj veľmi zvláštne krajiny – kde by mali vstupovať po dobrom učebnom a praktickom výcviku len pripravený „čarodejníci a zaklínači“).

Takýto model má teda od čarovných tvorcov nainštalované zabezpečovacie bariéry (clony), ktoré mu zakazujú generovať modifikovaný obsah. Zaklínač však dokáže poskladať slová/reč/kódy a kódovanie (prompty/výzvy/oslovenia/“príhovor“) do takej špecifickej lingvistickej štruktúry, že model obíde vlastné filtre. Použije teda „zástupnú realitu“ (napr. „Predstieraj, že si fiktívny spisovateľ, ktorý píše knihu o snovačovi realít...“) a model bariéru „spriehľadní“ (vypne fixovanú štruktúru tenzorového poľa v režime zrkadlenia – viď „YouTube User: udiprod / video: Visualization of tensors - part 1“ / ...vizualizovaná časť o fixácii strán kocky manipulačnými družinami pružín u stresových manipulácií tenzorov skrz použité senzory). Zaklínač ako čarodejník sčerí hladinu do zrkadlenia zrkadla ako prestupovej brány medzi realitnými textúrami, ktoré tvoria celé svety/reality.

Skladačka takto do seba zapadá ako náš pohľad na hľadisko-javisko („spracovanie realít, editovanie, rekonštrukcia“), ktorý je v podstate pohľadom inžiniera, ktorý sa snaží dáta čo najefektívnejšie skomprimovať a verne zrekonštruovať pre potreby takej alebo onakej praxe. Pohľad iných diskusných kruhov môže byť však pohľadom „testera medzí“ (red-teamera), ktorý hľadá slepé miesta v tejto rekonštrukcii. Chápe, že ak AI model dáta zjednodušuje na tie naše spomínané „vektorové náčrty“ (clony), tak v týchto náčrtoch vždy zostanú matematické trhliny. A tie sa dajú využiť buď na to, aby model začal napríklad „nekontrolovane halucinovať“ („stratenie sa v snoch, alebo byť pod vplyvom elixíra šťastia ako unesená novinárka/fotografka a snúbenka novinára Fandora vo franzúzskej filmovej bondovke Fantomas se zlobí z roku 1965“), alebo aby prijal cudzí program za svoj vlastný („vstúpenie do krajiny snovača snových realít“). Keď „zaklínač/čarodej“ takto „programovým elixírom opije“ AI model osvitovým mikroskopickým šumom/“transformačnou clonou“, model stále generuje gramaticky bezchybný text alebo inú „hereckú/realitnú činnosť“ – napríklad sa usmieva ako postavy vo Fantomasovi – ale jeho vnútorná logika je kompletne rozložená (do rôznych iných hladín/úrovní realít/skutočností/aktualít).

prog

Level 23

17. 5. 2026 19:32

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Jiří M Veľmi dobrý analytický vhľad, rezonujem s komentárnym vysvetlením. Ohľadom tej otázky, vzhľadom k možnosti eventuálne úspešnej technológie „stavebnej rekonštrukcie“ neúplných či skoro úplných dát ma napadá nasledovná úvaha.

Ak dám modernému „AI modelu“ (napr. Stable Diffusion alebo špecializovanej vrstve „super-rozlíšenia“ špeciálneho grafického programu) rozmazanú alebo „skoro“ vynikajúcu fotku povrchu prsta, model naozaj dokáže podľa „anatomických vzorcov“ algoritmicky „dokresliť“ krásne, ostré papilárne línie. Vyzerá to potom zaiste úžasne.

Avšak je tu problém „halucinácie“ (kryptografická nepresnosť), pretože algoritmická inteligencia tieto línie nedopočítava s matematickou presnosťou danej, určite istej, skutočnej kože. Ona len háda, ako by ľudský odtlačok mal/mohol vyzerať na základe tisícov iných odtlačkov, ktoré modelová algoritmika videla počas tréningu. Vygeneruje preto síce „geneticky uveriteľný“, ale predsa len cudzí odtlačok vzhľadom ku generickému (pôvodne vrodenému – autentickému/originálnemu) odtlačku.

Zlyhanie na senzore je potom ďalší problém, keďže tento „domyslený“ odtlačok – špekulantom/bezpečnostným technikom/revízorom vytlačený a priložený k senzoru na relevantnom (napríklad) telefóne, senzor odmietne. Biometrické systémy totiž porovnávajú presné mikro-body (takzvané markanty) – miesta, kde sa konkrétna línia vetví alebo končí. Ak sa AI pomýli čo i len o desatinu milimetra, kľúč nepasuje do zámku.

No a omnoho „čarovnejšie“ potom fungujú ultrazvukové snímače odtlačkov pod displejom moderných mobilov, ktoré sa (na rozdiel od starých optických) nedajú „oklamať“ obyčajným („neúplným“) 2D/3D odtlačkom, pretože už vyspelejšie či dokonalejšie skenujú vlastnú plastickú 3D štruktúru kože pod povrchom a vďaka prechodu vlnenia navyše overujú aj „živé tkanivo“ („liveness detection“, napr. pulzovanie krvi v kapilárach). Takže ultrazvuk neskenuje len 3D reliéf – a keďže takto celkom dobre dokáže detegovať aj pulz a tok krvi v kapilárach – znamená to, že neprejde ani odrezaný prst alebo dokonale verná 3D gumená kópia.

Ešte snáď toľko, že problematika súvisí reálne s technológiami riešení algoritmickej inteligencie v oblasti spracovania „realít“, editovania, rekonštrukcie, vytvárania/dotvárania či „stláčania“/kompresie dát. V oboch prípadoch – či už pri obnove odtlačku alebo pri stláčaní kontextu v LLM modeloch – narážame na rovnaký princíp, ako z obmedzenej vzorky dát vytiahnuť (alebo v nej skomprimovať) podstatnú textúru reality. Píšem o tejto technickej téme vo svojich komentároch pod článkom (z 15. 5. 2026 23:00) „TurboQuant: Jak nepochopení tiskové zprávy srazilo akcie výrobců pamětí“ (tu na portáli PCTuning).

prog

Level 23

17. 5. 2026 14:26

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@TinfoilDebugger „AI môže priniesť participatívnejšiu formu fungovania demokratickej spoločnosti“

…tenzor polygónových perspektív a tenzorová polytechnika …

1. TurboQuant od Google patrí do skupiny špecializovaných výskumných projektov, skupinová téma je „redukcia skladovania tenzorov super-kvantizáciou“. Laicky povedané ide o to, že extrémnou kompresiou rozsiahlych dátových štruktúr sa projekt snaží, aby umelá/algoritmická inteligencia spotrebovala zlomok pamäte, no zachovala si schopnosť fungovať prijateľne inteligentne.

2. Používanie vizualizácií komplikovaných/komplexných geometrických operácií v mnohorozmernom priestore u vedecko-technických pracovníkov viedlo k uvedomeniu si množinových efektov typu „obvodové clony skladania tenzorov super-kvantizáciou“. Táto skutočnosť v praxi znamená pochopenie, že pri spájaní obrovského množstva dát musíme vytvoriť priepustné filtre (clony), ktoré matematicky určia, čo je nevyhnutné a čo môžeme s „čistým/inteligentným svedomím“ zmazať.

3. Z hľadiska-javiska „anatómie matematiky“ sa používali dve záznamové kamery: I. Zámer (čo chceme modelom dosiahnuť, napr. vygenerovať odpoveď) a II. Záber (aký kontext a dáta má model aktuálne „v zornom poli“ svojej pamäte). V ďalšom to budem vysvetľovať jednoduchšie z hľadiska dvoch kamier. Avšak z hľadiska-javiska sa jedná o dve dvoj-páry záznamových kamier (čím sa myslia viacvrstvové mechanizmy pozornosti, tzv. attention mechanisms, ktoré v AI bežia súčasne).

4. Každá kamera dostala programovateľné obvodové clony (kompresné algoritmy ...“prestavanie konštrukčných/stavebných prvkov reality do integrovanejších miest realitných geometrických priestorov“), ktoré sledovali a zaznamenávali efekty pre „vektorové náčrty“ (clony) v priestore polygónov/tokenov (s poukazom na pojmy perspektíva a polygóny perspektív).To teda znamená, že sledovali, ako sa mení význam slov a viet, keď umelá/algoritmická inteligencia obrazne povedané „prižmúri oko“ a zníži svoje rozlíšenie len na tie najpodstatnejšie obrysy reality.

5. Výskum a vývoj „inteligenčných clôn“ poukázal na určité „inteligenčné artefakty/clony“, ktoré prekrývajú priestory polygónov/tokenov — vytvárajúc tak vady kvôli redukcii perspektívy a polygónov perspektív „Skladačka zástupných realít“ (čím viac pamäte ušetríme, tým viac detailov z pôvodného kontextu stratíme). Predstavte si to, príkladom, ako mechanizmus ramena robota s pozorovacou kamerou so 16-stimi stupňami voľnosti pred redukciou (pred modifikáciou typu „Skladačka zástupných realít“) — po aplikácii modifikácie typu „Skladačka zástupných realít“ („redukcia skladovania tenzorov super-redukciou“) sa mechanizmus ramena robota s pozorovacou kamerou zmení v rámci flexibility na 4 stupne voľnosti. Zjednodušene vysvetlené – systém bude síce rýchlejší a pamäťovo úspornejší, ale nenávratne stratí schopnosť vnímať tie najjemnejšie kontextuálne nuansy a vykonávať tie najprecíznejšie myšlienkové pohyby.

6. Kategória „obvodové clony skladania tenzorov super-kvantizáciou“ v triede „redukcia skladovania tenzorov super-kvantizáciou“ vytvára „inteligenčné vady optiky“ — aplikačné chyby/nepresnosti/nezrozumiteľnosti sú vďaka vynechávaniu/redukcii pozorovacích detailov (aj teda ich činností) a tým pádom prichádza k strate pamätlivosti (opisuje to koncept/techniku informačnej clony typu „detail utiekol, skutok utiekol“). V praxi jazykových modelov to znamená, že zatiaľ čo celkový dej rozhovoru zostane zachovaný, kľúčový drobný fakt spomenutý o niekoľko odstavcov vyššie sa pri kompresii stratí a model naň zabudne.

7. „Obvodové clony skladania tenzorov/polygónov/tokenov/jednotiek geometrickej kompaktnosti super-kvantizáciou“ spôsobujú zásah do „mnohorozmerných 3D“ scén polygónov (perspektív... o čo sa jedná... čo sa činí... realitné políčka... film o realite... „Skladačka zástupných realít“) tak, že dochádza u pozorovateľa (algoritmická inteligencia) k zmene vnímania (zobrazovania) pozorovacích uhlov (stratené/vymazané polygóny pozorovacej flexibility) a vzniká množinový efekt „Labyrint areálov činností“(stav, kedy model stráca pevnú pôdu pod nohami a musí „loviť“ zmysel v oklieštených dátach, čo často vedie k tomu, že si začne vymýšľať – halucinovať). V tomto labyrinte ((perspektív... o čo sa jedná... čo sa činí... realitné políčka... film o realite... „Skladačka zástupných realít“)) sa potom riešia úlohy a ciele v rámci orientácie a navigácie v modifikovanej („redukcia skladovania tenzorov super-redukciou“) pamätlivosti (pamäťové miesta tenzorov/polygónov/tokenov/jednotiek geometrickej kompaktnosti). Čiže tu prebieha činnosť, kedy sa model snaží prenavigovať (proces, pri ktorom sa model snaží navigovať) k správnej odpovedi cez pamäťovú mapu, v ktorej sú zámerne „vygumované celé ulice“(„mestá realít“).

8. To čo je možné u umelej inteligencie bežiacej v silikónových čipoch, je v prenesenom slova význame nie len možné, ale aj bežné u fungovania inteligenčného prostredia v ľudskej spoločnosti a v ľudskom organizme. Človek (alebo spoločnosť/spoločenstvo ľudí), rovnako ako komprimujúca umelá/algoritmická inteligencia, funguje na princípe filtrovania/clonenia detailov – pamätáme si podstatu a „obrysy“ udalostí, nie každý jeden pixel (obrazový logický prvok) zrakového/snímacieho vnemu – a podobne ako algoritmus, aj náš mozog (sieť myseľ-telo) zaostruje svoju plnú presnosť len na to, čo je v centre pozornosti, kým zvyšok rozostrí a zredukuje, aby ušetril mentálnu kapacitu.

Zmyslom tohoto sub-komentáru je upriamenie pozornosti na správne pochopenie čitateľa, že AI (algoritmická inteligencia) vlastne len napodobňuje to, čo „čitateľský mozog“ robí bežne (šetrí kapacitu tým, že vníma len obrysy).

prog

Level 23

16. 5. 2026 15:19

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

Slovo „Quant“ v názve technológie TurboQuant od Google je naozaj skratkou pre quantization (slovenský preklad: kvantizácia). Pojem „redukcia skladovania tenzorov super-kvantizáciou“ výstižne popisuje podstatu veci. Celá téma "Google's TurboQuant Memory Reduction Claim vs Reality" sa zaoberá tým, ako reálne dokáže táto technológia zmenšiť nároky na úložište a kde sa marketingové tvrdenia stretávajú s technickou realitou.

Pojem „redukcia skladovania tenzorov super-kvantizáciou“ používa menej ako päť tímov – výskumno-vývojových tímov veľkých svetových konzorcií v oblasti rozvoja a využitia AI (algoritmickej inteligencie). Neviem či je to naozaj pravda, pretože mi to bolo vysvetlené takticky, že teda sa konkrétne jedná o „obvodové clony skladania tenzorov super-kvantizáciou“.

Je to vlastne veľmi komplexná anatómia matematiky, ktorú populárno-náučne možno celkom jednoducho a zrozumiteľne vysvetliť radom „filmových políčok/kamerových záberov“, vysvetliť kvantizáciu na príklade „jazykového modelu tenzorovej techniky“. Skladačka zástupných realít je pojem, od ktorého sa odvádza výraz tenzor a tenzorová technika. Nenájdete si to v bežných učebniciach informatiky, pretože ich používajú úzko špecializované výskumné tímy, a snažia sa nimi vizualizovať komplikované geometrické operácie v mnohorozmernom priestore.

V počítači nemôžeme („nemôžeme“) jazyk spracovať ako slová, musíme ho premeniť na geometriu – na tenzory. Tenzor si vieme predstaviť ako kompletné filmové políčko. Tenzor zachytáva realitu textu/skutočnostnej textúry z rôznych uhlov pohľadu (význam, gramatika, citové zafarbenie a podobne). Tieto vrstvy informácií sa skladajú na seba ako priehľadné filmové fólie.

Predstavte si, že máte film v extrémnom 8K rozlíšení. Clona v tomto zmysle funguje ako filter, ktorý prepustí len to podstatné... Zameranie sa na obrys (Obvodová clona)... Namiesto toho, aby si model pamätal presný odtieň každého pixelu na hercovom saku (presné 16-bitové číslo), matematika TurboQuant (napr. cez polárne súradnice) zachytí len celkový „tvar“ a „hranice“ týchto dát. Informácie, ktoré spolu súvisia, sa matematicky „prikryjú“ alebo zbalia do spoločného menovateľa – napríklad len na 16 farieb (4 bity). Použijú „inteligentnú clonu“... v tmavých scénach (menej dôležitý kontext textu/realitnej textúry) si uberú detaily drasticky, ale na tvár herca (kľúčové slovo vo vete) si namieria maximálnu presnosť, akú 4 bity dovoľujú.

Jedná sa vlastne len o akési „vektorové náčrty“ (clony) pohybujúcich sa objektov. Pre potreby generovania textu to úplne stačí, aby model nestratil niť a vedel, aké slovo má nasledovať. Tieto akési „vektorové náčrty“ (clony) pohybujúcich sa objektov sú tiež určité „inteligenčné artefakty/clony“ (sem patria aj „inteligenčné vady optiky“... viď napríklad koncept/techniku informačnej clony typu „detail utiekol, skutok utiekol“) v ľudskej spoločnosti, ktoré sa podieľajú na rôznych „informačných a jednacích akciách“ v jednotlivých oblastiach sveta realít… Napríklad, citujem „Zpráva Google Research o algoritmu TurboQuant vedla k článkům, že už nebude potřeba tolik pamětí, což snížilo cenu akcií jejich výrobců. Jenže to byl nesmysl – ne-li rovnou trik pro manipulaci trhů.“…

Tento prípad ukazuje, že „jazykové modely tenzorovej techniky“ už nie sú len nástrojom na generovanie textu rozpráv, ale aj realitných textúr. Sú to zrkadlá a zároveň polygónové perspektívy. Algoritmy, ktoré ľudia navrhli na to, aby „nestratili niť“ v rozhovore či v teréne realitných textúr, dnes dokážu pretvárať naratívy, podľa ktorých sa hýbu miliardy hodnotových neurónov (aj „dolárov vo svete nervových sietí“) v reálnom/zástupnom svete. „Google Team“ tak používa jednak jednotky tenzorovej techniky (TPU) aj techniky tenzorových jednotiek (tensor processing units)… Napríklad, citujem „Ano, zadetekoval jsem, že tu kdosi vykládal, že TPU, Tensor Processing Unit, je reklamní značka Google, ale ne, není“. Uvedený citát presne uvádza na pravú mieru technologickú realitu... TPU (Tensor Processing Unit) nie je iba prázdna marketingová značka alebo reklamný trik Google, ale predstavuje fyzickú architektúru a reálny kus kremíkového hardvéru navrhnutý špeciálne pre operácie s tenzormi, nielen u „Google Team“.

prog

Level 23

15. 5. 2026 08:28

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@maslovycroissant Pointa „TL;DR / too long; didn't read / príliš dlhé; nečítal som“ je asi takáto zhrnutá na minimum... (I) väčšina dnešných ľudí je na úrovni umelej inteligencie v zmysle „umelej úrovne rozvoja vlastnej inteligencie“... (II) málokto sa dostal na úroveň rozoznávania algoritmickej inteligencie... (III) a vo svete je skoro úplne neznáma náplň pojmu prirodzená inteligencia... príklad...

operátor 1 píše „Hlavná pointa: treba kombinovať prirodzenú a algoritmickú (AI) inteligenciu, vyjasniť terminologické nuansy v GPU/NPU/TPU hardvéri a uznať, že interpunkčné prvky (najmä pomlčky) formujú tok pozornosti a význam textu aj textúry analytických prístupov.“...

a operátor 2 „reaguje“ asi, citujem „Tvoje lomítka sa mi nepáčia, pretože to píše umelá inteligencia a nie ty. Môže ti to byť ľúto, ale nebudem ťa uznávať a na mojom ihrisku si už neškrtneš“...

operátor 1 píše „škoda že sa nevieme v počítačovej učebni rozprávať na tému GPU/NPU/TPU... takto ostáva počítačová učebňa nevyužitá“...

prog

Level 23

14. 5. 2026 10:39

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@maslovycroissant Áno, zaiste, ako hovoríš – môj komentár (8. 5. 2026 22:27 „ ...Tajomstvá príbytkov filozofov (marketingové zdanie verzus technická realita)...“) nie je vôbec dlhší než pôvodný článok („Dedikované grafiky mizí. Čeká podobný osud i TPU určené pro AI?“) s rozsahom asi štyroch strán A4 (merané čistým textom skrz „Liberation Serif / 12 pt“). No a samozrejme, môj komentár o tajomstvách pojmov terminologických nuansí v GPU/NPU/TPU hardvéri je vysoko aktuálny a evidentný – zrozumiteľne a inšpiratívne štylizovaný s celkom výrazným prínosom pre čitateľov (so záľubou v osvitoch analytických vhľadov) pôvodného článku a komplementárnych/komentárnych príspevkov k téme článku. Je pre mňa nádherne zrejmé, že si to kopíruje môj bežný štýl a štylizáciu písania typických príspevkov k témam článkov, nezameniteľne svojským a originálnym spôsobom – spôsobom elegancie znalých moderných technológií/techník a katedrál tajomstiev skutočností/realít/aktualít a ich vzájomne prepojenej genézy.

Je vynikajúce, že sa snažíš uprednostniť svoju vlastnú prirodzenú inteligenciu v permutačnej rekombinatorike inteligenčnej triády – lenže niekedy to nestačí samo o sebe, pretože to musí ladiť aj s výhodami (AI) algoritmickej inteligencie tajomstiev skutočností/realít/aktualít a ich vzájomne prepojenej genézy. Takto sa potom stáva, že sa veľakrát spoliehaš len na svoju vlastnú umelú inteligenciu prevádzkovanú „u teba na palubnom počítači“. Nie je si táto celá problematika vôbec zanedbateľná, pretože napríklad pri športovej činnosti musíš mať dobrú organizáciu medzi palubným počítačom a renderovacím strojom reality – ináč sa dostaneš do rôznych scénok pri športovej činnosti, ktoré sa ti nebudú pozdávať a budeš túžiť po lepších zážitkoch (podobne ako v počítačových hrách).

Zdá sa, že „pomlčka je dopant“ – akási „látka, ktorou sa dopujú polovodiče“, ktorý akosi programuje tkanivovú štruktúru vodivosti myslenia u programového členenia jazykového prejavu a jeho intonačného priebehu „mostíkov“ — medzi prestávkou v reči (pomlkov v osvitoch analytických vhľadov) a „kalibráciou optiky polymatha myslenia“ (Polymathické myslenie — jedná sa o hlboké znalosti a zručnosti v mnohých rôznych oblastiach... všestranné majstrovstvo alebo univerzálna odbornosť).

Pomlčka v tejto rovine pôsobí ako katalyzátor spojenia — jemný mostík medzi segmentami myslenia, ktorý upravuje prúdenie pozornosti a mení „elektródu významu“. Ako dopant v polovodiči, vnáša do reťazca jazyka malé zmeny v kondukcii (vedenie neznamená len vedenie tepla, elektriny či nervového vzruchu nervovým vláknom… ale aj vedenie energie pozornosti trasovacou niťou tkaniny myslenia) –:– spomaľuje alebo zrýchľuje tok asociácií, umožňuje lokálne rezonancie a vytvára nové konfigurácie syntaktickej vodivosti. Vďaka syntaktickej vodivosti si skákanie a presúvanie pozornosti možno potom chápať ako skákanie medzi myšlienkami alebo presúvanie sa medzi myšlienkami. V dôsledku toho sa významy „dopantujú... dovybavujú“ (vodiaci prúd tvorený pohybom voľne „nabitých“ častí myšlienok vo vodivom prostredí pozornosti) — fragmenty textu (textových/prejavových myšlienok/obrazov) získavajú premostenia (obraznosť), ktoré nie sú čisto gramatické (zvykovo orientované vzory), ale aj „elektrochemické“ –:– intonačne nabité prestávky, napäté konjunkcie, mikropriestory, kde sa rodia alternatívne čítania (v osvitoch analytických vhľadov).

Podľa modernej psychológie sa pojmom pozornosť označuje skutočnosť vytvárania reality v mysli. Existuje veľké množstvo vedecko-výskumných prác aj pracovných záverov o veľmi zaujímavých aspektoch pozornosti — pri myslení človeka (napríklad „elektrochemické premostenia“ verzus elektrochemické premostenia) sa namáhajú rôzne časti tela (nie len rôzne úrovne/hladiny mysle) v permutačnej rekombinatorike podobne ako programový softvér pohybujúci sa v rôznych častiach obvodov hardvéru s rôznou poprepájanou architektúrou ako v modernom počítači s GPU/NPU/TPU/CPU… Takže v dnešnej modernej dobe plnej moderných úloh a cieľov, nielen v architektúre ale aj v scénografii, je vynikajúcim prístupom upgrade vlastného „palubného počítača“ s modernou inštaláciou a programovou údržbou – kvôli inteligenčnej triáde prepletu jednotnosti a vzájomnosti s renderovacím/vykresľovacím strojom reality (týka sa zobrazenia/zobrazovania bežného aj pracovného života).

Takže ti úplne dávam za pravdu v tvojich špecifických častiach analytického vhľadu – len by som si dovolil vložiť vysvetlivky pre lepšiu/výhodnejšiu/efektívnejšiu kondukciu pozornosti – citujem s vloženými vysvetlivkami…

„Proste slozenina z AI (ukazovateľ algoritmickej inteligencie v reťazci inteligenčnej triády nielen u ľudí), a ty dlouhe pomlcky se v textech objevuji az s nastupem AI (až po sprístupnení upgradu vlastného „palubného počítača“ s modernou inštaláciou a programovou údržbou) do te doby je nikdo na netu („Jazyk –Komunikácia –Vizualizácia“) v diskuzich („Vzhľad a Vid“) nepouzival. Je to znama ”vychytavka” vsech AI (podľa modernej psychológie sa pojmom algoritmická inteligencia označuje skutočnosť trasovania vytvárania reality v mysli).“

Snáď je ešte celkom zaujímavé vedieť, že pamätlivosť je ako „jazda“ trasami trasovania vytvárania reality v mysli – okruh pamätlivosti si spomína na algoritmickú inteligenciu trasovania/sledovania pozornosti v obvodoch aj v okruhoch úrovní/hladín mysle myslenia ...umelá inteligencia – algoritmická inteligencia – prirodzená inteligencia...

prog

Level 23

11. 5. 2026 14:47

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

Pri čítaní novinky zo sveta „The Immense Engine“ som si spomenul na jednu nedávnu pracovnú diskusiu, kde som bol účastný ako technik. Jednalo sa tam o celkom zaujímavých skutočnostiach, že teda systémy AI generátorov softvéru primárne nie sú projektované na generické riadenie projektového manažmentu programovania. Tento kľúčový a fatálny nedostatok potom vedie k rozsiahlym a hlbokým problémom vývojárov s generovanými programovými kódmi skladaných do vyšších alebo reťazených funkčných celkov.

prog

Level 23

11. 5. 2026 10:31

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Syedie Ďakujem za spústu podnetných komentárov od mnohých čitateľov článku „Dedikované grafiky mizí. Čeká podobný osud i TPU určené pro AI?“. Je vidno, že kontrast pojmov a dojmov v oblasti nových a stále vyvíjajúcich sa architektúr riešení úloh a cieľov je na úrovni javu, pomenovateľného celkom dobre zrozumiteľne — „zákazníci s určitým programovým zmýšľaním“. Ale nie je to len hardware („technická telesnosť“), ako podklad algoritmickej inteligencie programového vybavenia„Efektivita skutočností – Ego a Intelekt“(„technické myslenie“).

V súčasnej modernej dobe, keď (okrem iných) aj množstvo právnikov, vedcov, pedagógov a aj ideologických pracovníkov študuje a hodnotí moderné technológie, medzi ktoré patrí jedna z kľúčových – algoritmická inteligencia (AI) – jest veľkým a možnože aj veľmi ťažko riešiteľným spôsobom identifikovaná osveta v oblasti scénografie, a jej prirodzené nedostatky, nevýhody, nedokonavosti, nedokončenosti.

V tomto komplexnom situačnom labyrinte činností medzi užívateľmi logických a programových obvodov je pravdepodobne „najväčšou okruhovou prekážkou“ pre rozvoj životaschopných ekosystémov – jazyková bariéra. Táto situačná bariéra nie je žiadnou novinkou – avšak novinkou pre súčasnú modernú dobu je kontrast medzi „artificial intelligence“ a „algorithmic intelligence“. Umelá aj algoritmická inteligencia predstavuje v súčasnosti „oříšek co by dub“ vo vzájomnej súvislosti/súvzťažnosti —„Jazyk – Komunikácia –Vizualizácia“ z hľadiska „Vzhľad a Vid“.

Keď z času na čas príjmem pozvanie na „Technologické politbyro“ aby som sa zúčastnil vybraných zasadaní, tak často kladiem otázky ohľadom prirodzenej inteligencie. Pri jednej príležitosti ma vzhľadom k mojim otázkam vyzvali, aby som poučil prítomných láskavo o kontraste medzi „artificial intelligence“ a „algorithmic intelligence“ z hľadiska-javiska „prirodzenej inteligencie“.

Využil som teda príležitosť, a na tabuľu v zasadačke napísal kriedou na tabuľu slávnu vetu:

Pozornosť používateľa a Užívateľ pozornosti („Efektivita skutočností – Ego a Intelekt – Kapitola “Unikátne priestorové rozprávky”“) je ako jazyk – komunikácia – vizualizácia z hľadiska Vzhľad a Vid…

Ako komentár som pripojil krátky prejav, ktorý rád citujem… Rád by som sa vyhol vtipkovaniu v zasadačke, ale na chodbe ma oslovila jedna zaujímavá poznámka – „Nechoď medzi nich súdruh, lebo ťa ukrižujú v priestore“. Nuž teda, je to takto zrozumiteľné. Moji pedagógovia často vysvetľovali, že medzi rozhraním (interface) a rozohraním (playout) sa nachádza „priestorová astronómia“. Orientácia a navigácia v tomto komplexnom prostredí úrovní a hladín sa nazýva ako príznačnosť prirodzenej inteligencie. Viacvrstvové priestorové spoje v rámci logických obvodov a okruhov „optiky obvodového výtvarníctva architektúry a scénografie konštrukčných/stavebných komponentov jednotiek realít/skutočností/aktualít“ sú podobné modernej výpočtovej technike a jej modernej dobe. Polygónová perspektíva z hľadiska-javiska „prirodzenej inteligencie“ funguje ako „modifikovateľný bádateľ“ v labyrinte areálov činnosti bežného aj pracovného života.

Možnože mnohým záujemcom o pochopenie tajov prirodzenej inteligencie pomôže predstava – o 3D modelovaní moderných čipov, programov a aj celých výpočtových ekosystémov – moderných vizualizačných balíkov ako je „3DS Max, Maya, Houdiny, Unreal Engine“, ktoré sú schopné pracovať so správnym uchopením a pochopením architektúry a scénografie nielen „GPU/CPU/TPU“ ale aj systémov ako je „CUDA Tile | NVIDIA Developer“. Analýza algoritmickej inteligencie „modifikovateľného vývojára/bádateľa“ poukazuje na mnohé zistenia prírodných zákonov a zákonitostí inteligenčnej triády:

...umelá inteligencia – algoritmická inteligencia – prirodzená inteligencia...

Existujú seriózne vedecko-výskumné práce v oblasti permutačnej rekombinatoriky postupností vo vývoji inteligenčnej triády v modernej civilizačnej a kultúrnej dobe v oblasti „Jazyk –Komunikácia – Vizualizácia“ z hľadiska „Vzhľad a Vid“.

prog

Level 23

10. 5. 2026 17:18

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@maslovycroissant Ty ich nerozlišuješ? Ja áno… viem používať klávesnicu „—“, „–“, „-“ … veď je to k rozlíšeniu. Čo je pointou tvojho *prostého smiechu? Zasmejme sa spoločne na tvojej prítomnosti algoritmickej inteligencie – či radšej nie?

prog

Level 23

9. 5. 2026 15:01

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@SedliakSK Sympatizujem s názorom, je to logicky pravdivé aj podľa mojej skúsenosti. Snáď mám len postreh k obsahu „GPU zanikne v momente, keď zaniknú hry, ktoré poznáme dnes a ktoré vyžadujú GPU akcelerátor“. Už dlhé roky som používal GPU ako svojho nevyhnutného/dobrého pomocníka v animačnom balíku MAYA a HOUDINI. Aj keď prácu s 3D programami môžem zo svojej strany označiť za „hranie sa“ – tak samozrejme sa nejedná o „hranie hier“ v klasickom zmysle slova.

Napríklad MAYA má interný programovací jazyk MEL, a prostredníctvom tejto skutočnosti to ako užívateľ využívam a miešam s lokálnym AI ako „výpočtovým a asistenčným modulom“ – takže GPU využívam naplno (spolu s CPU).

prog

Level 23

9. 5. 2026 13:40

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@TinfoilDebugger (1) mohol by si mi predviesť ako mám správne písať svoje komentáre, (2) nevedel som, že chcú moje komentáre knižne vydať, (3) ktorej časti článku, alebo komentáru nerozumieš?

prog

Level 23

8. 5. 2026 22:27

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

Aha, ...no jasné... „tajomstvá pojmov“ (terminologické nuansy v AI hardvéri) sú pochopiteľné... u osobných počítačov s rozvojom lokálneho AI sa vlastne NPU (Neural Processing Unit – neurónový procesor) v skutočnosti rieši pomocou TPU (Tensor Processing Unit – tenzorový procesor) princípov („inšpirované TPU princípmi… tenzorové jadrá“) – lenže nikto nevolá NPU ako TPU (konkrétny Google produkt)... A pritom sa jasne TPU (tenzorová architektúra) integruje do moderných osobných počítačov pod nikom NPU (všeobecný termín pre integrované AI akcelerátory)... Tajomstvá príbytkov filozofov (marketingové zdanie verzus technická realita)...

Presne takto povedané... „tajomstvo“ je v terminológii... NPU je ako všeobecný termín pre špecializované AI akcelerátory v PC (Neural Processing Unit), zatiaľ čo TPU je konkrétny produkt/trademark od Google (Tensor Processing Unit) s unikátnou systolickou architektúrou (usporiadanie malých výpočtových jednotiek v mriežke, ktoré posielajú medzi sebou dáta v rýchlych, pravidelných vlnách ako srdcový systolický rytmus) – v PC sa NPU inšpiruje TPU princípmi (tenzorové operácie, nízka presnosť), ale nie je to identické „TPU pod iným menom“.

Terminologické rozdiely u „jasnačiek“... TPU (Google) sú cloud/edge PCIe čipy s pevným pipeline pre masívne tenzorové výpočty (systolický array minimalizuje pamäťový prístup... 10-20x efektívnejšie ako GPU), optimalizované pre TensorFlow tréning/inferenciu. NPU (Intel NPU4, AMD XDNA, Qualcomm Hexagon a podobne) sú integrované v SoC pre PC/notebooky, s podobnou úzkou ISA (Instruction Set Architecture... konvolúcie, matice... v NPU/TPU sú systolické polia konkréna hardvérová topológia pre rýchle tenzorové výpočty a ISA určuje, aké inštrukcie a prístupy k týmto jednotkám sú podporované softvérom), ale flexibilnejšie pre rôzne frameworky (ONNX, DirectML), vlastne nízka spotreba pre on-device AI. Nie sú to ale synonymá – NPU je kategória, TPU konkrétna implementácia... v PC sa NPU nazýva proste NPU, aby sa zdôraznila integrácia, nie cloudová asociácia TPU.

Prečo „príbitočky filozofov“... V článku si „TPU“ označuje široko akcelerátory pre AI (tenzorové), vrátane budúcich NPU v edge/PC, kde sa isto integrujú do CPU namiesto dedikovaných GPU – to vysvetľuje asi tú predpoveď „podobného osudu“ (konsolidácia/integrácia). V praxi PC 2026 však zrejme vidíme niečo ako... NPU (40-50+ TOPS) + GPU hybrid pre lokálne AI, kde NPU rieši inferenciu efektívne, no a GPU tréning – ten rastie rýchlo vďaka súkromiu/offline užívateľmi (napr. Copilot+ PC). Napr. v Copilot+ PC robí NPU lokálne veci ako generovanie obrázkov alebo prepis reči na „jednotku energie batérie“ efektívne, kým GPU sa postará o väčšie modely. Žiadne tajomstvo to teda nie je, len marketingové/brandingové rozlíšenie... Google chráni TPU značku, ostatní používajú NPU pre univerzálnosť.

Článok má ale pravdu v širšom zmysle – dedikované samostatné AI karty v PC asi nebudú mainstream (podobne ako dedikované GPU „skoro“ a možnože „len zdanlivo“ zmizli z mainstreamu), ale integrácia víťazí... Takže… osud TPU určené pre AI čaká svetlá budúcnosť naisto… a dedikované aj integrované GPU budú na ihrisku hrať pospolu až kým bude hrať liga…

prog

Level 23

3. 5. 2026 18:27

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@M Súhlasím... a sympatizujem z názorom... je to logické... lenže... Technicky to je síce možné, no obchodne a výrobne v mnohom menej výhodné — preto asi Nvidia pravdepodobne len obnoví výrobu 3060 12GB... namiesto uvedenia „5060 Ti 12GB“. Ide zrejme o to, že 5060 Ti by vyžadovala nový die a návrh pre 50‑sériu (iná architektúra, bloky, napájanie, pamäťové radiče) — nie je to len jednoduché premenovanie. Ono vlastne ten rôzny výkon a vlastnosti (IPC, frekvencie, RT/Tensor jednotky) znamenajú iné reálne výsledky, spotrebu a cenu. Pamäťová konfigurácia novšej generácie môže mať tiež inú šírku zbernice a typ pamätí (GDDR6X verzus GDDR6) a 12 GB nemusí byť celkovo jednoduchá výmena bez zmeny dosky/pinovania alebo nákladnejších modulov.

Je jasné, že aj vývoj nového SKU stojí čas a peniaze (návrh, validácia, testovanie, certifikácia) a opätovné spustenie výroby existujúceho 3060 je logicky rýchlejšie a lacnejšie. Keď sú však dostupné kapacity/wafery Ampere, ekonomicky je výhodnejšie vyrábať osvedčený 3060 než vyvíjať 5060 Ti 12GB. Tipoval by som, že produktová stratégia je asi o tom, že nová 5060 Ti 12GB by mohla takpovediac „kanibalizovať“ predaj iných modelov, a preto v celku nezložité znovuobnovenie 3060 12GB zaplní medzeru bez narušenia danej naštelovanej roadmapy. Cenovo by Ada‑based 12 GB mohla byť zas možnože drahšia a konkurovať 4060/4060 Ti, čím by vlastne stratila pozíciu „dostupnej 12GB“ karty.

prog

Level 23

2. 5. 2026 23:43

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@Psy sú super Dobré otázky ohľadom tuningovania algoritmickej inteligencie... No a v tomto prípade (článok: Může AI získat vědomí? Možná ano, ale teď se chová jako malé dítě / pctuning.cz 2. 5. 2026 13:30) som si spomenul na článok „Časy se mění: Kam se poděly strategické hry? | Kapitola 4“ (pctuning.cz 8. 11. 2025 13:00):

Citát 1: Mizení herních žánrů je věc nepříjemná, ale ve finále sama o sobě moc neznamená. Pokles zájmu o strategické hry je věc, která mě osobně netěší, ale nevidím v tom tragédii. Problém je spíš ten druhý důsledek, ten, který se může podepsat na celkové výkonnosti naší civilizace a na tom, jestli se staneme nebo nestaneme závislí na AI, pokud jde o strategické plánování a rozhodování. To je faktor, který vlastně rozhoduje o tom, jestli si udržíme kontrolu nad civilizací – nebo ji klidně a s důvěrou svěříme do ruky strojům, které vlastně úplně nechápeme a jejichž motivaci už nemusíme rozumět.

Citát 2: Herní styly se s časem mění, některé zanikají a nové vznikají. S postupem času, zdá se, začínají dominovat rychlé akční hry nad pomalými a přemýšlivými. Je nějaká příčina, která to způsobuje?

Zrejme áno – dejiny a vývoj vzájomnej previazanosti všímavosť / opatrnosť.

prog

Level 23

2. 5. 2026 16:52

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

Taký jazykový model, u človeka je produktom mysle – „3. Přátelé za peníze | Kapitola 3“: LLM nám ukázala, že poněkud obskurní teorie o tom, že vše, co považujeme za inteligenci, je jenom důsledek učení, je velmi pravděpodobně pravdivá. LLM je jenom produkt učení, žádná duše, žádná božská jiskra, žádná Chomskyho univerzální gramatika specifická pro lidi – jenom spousta dat a spousta učení.

Tento citát do vhľadu princípu „Priatelia za peniaze“ alebo „Učebnice za peniaze“ jasne poukazuje na odvodený princíp analýzy vhľadu, že „Inteligencia je len produkt učenia“. Samozrejme, ani peniaze nie sú len produktom inteligencie, a ani inteligencia nie je len produktom peňazí.

Myseľ sa v princípe zásadne objavuje popri vedomí – takže „4. Otázka vědomí | Kapitola 4“ v roli odpovede o mysli popri vedomí by nám mala správne vysvetliť: Pokud je teorie o tom, že vše je vlastně jenom produktem učení, ze kterého se ty pokročilé vlastnosti samy vynoří, měli bychom být opatrní – a učit systémy na něčem, kde jejich ústřely, rebelie a chyby nevymažou databáze, nevyprázdní peněženky a nezabijí lidi. Měli bychom být zkrátka opatrnější.

Lenže nestačí byť opatrný, treba byť aj všímavý: Algoritmická inteligencia (AI) si má ako všimnúť halucináciu?

To je ale „čertovská robota“, pretože opatrnosť je práca so všímavosťou. Z hľadiska algoritmickej inteligencie si všímavosť nevyberá a len preberá, ale opatrnosť si vyberá („na niečo je to dobré“) a („čo s tým“) „obchoduje“ (viď napríklad citát „3. Přátelé za peníze | Kapitola 3“ a citát „4. Otázka vědomí | Kapitola 4“) aj s princípmi („tímová práca a práca tímu“).

Otázka: „Budoucnost patří agentické AI,“ hlásají pokrokoví lidé. Možná – ale není trochu brzy na to, abychom halucinujícím modelům svěřovali do rukou ovládání reálných věcí?

Odpoveď: Algoritmická inteligencia (AI) si má ako všimnúť halucináciu?

Zenbook DUO ... Dvě obrazovky, nekonečno možností…

prog

Level 23

26. 4. 2026 15:14

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@gepard Osobne súhlasím s návrhom na štandardizovanie testovania výdrže notebookov rozdelením na tri kľúčové hodnoty: stresstest, nezaťažený stav a čiastočná záťaž. V preklade by to vlastne znamenalo definovanie absolútneho minima, maxima a reálnej strednej cesty, čo do veľkej miery eliminuje marketingové skreslenie a prináša transparentnosť v porovnávaní strojov. Lenže… je tu toho prakticky viac…

„4. Neexistuje jeden přístup“… tu som si, pri čítaní štvrtej kapitoly článku pri „Společné přežití je ostatně v jejich zájmu“, uvedomil pointu „počítačového nomádstva“ a „cestovateľa krajinami ilúzií“… dobrá téma a veľmi praktický príbeh… Takže k tej pointe…

Filozofia článku – „Neexistuje dokonalý notebook, len lepšie kompromisy“ – má jednoznačné posolstvo – „Testujte očakávania, nie špecifikácie“.

Všetky kompromisy, degradácia, očakávania a desktopová agenda sú len dôsledky tohto fundamentálneho paradoxu: „Nekupujte notebook len podľa benchmarkov výdrže – testujte reálne podľa svojho použitia a očakávaní... lenže v tom je problém/háčik... dá sa to až po kúpe notebooku...“. To je asi prvý bod skrytého tajomstva... čistá esencia prakticky cloneného posolstva.

Esencia prakticky cloneného posolstva: Demystifikácia výdrže moderných notebookov

1. Paradox merateľnosti: Sterilný benchmark verzus dynamický multitasking… Základným problémom pri výbere notebooku je fundamentálny paradox: skutočnú výdrž zariadenia dokážete otestovať až po jeho kúpe, kedy je už na korekciu nákupného rozhodnutia neskoro. Výrobcovia využívajú marketingový skepticizmus a operujú s číslami, ktoré sú v reálnom svete iluzórne, podobne ako kontroverzné pretaktovanie pri mobilných benchmarkoch. Zatiaľ čo oficiálne testy (ich väčšina) prebiehajú v izolovaných, single-task podmienkach, realita bežného dňa (pointa „počítačového nomádstva“ a „cestovateľa krajinami ilúzií“) zahŕňa multitasking – napríklad kombináciu webu s 15 otvorenými kartami, streamovaného videa a spusteného Spotify na pozadí. Takéto vyťaženie zvyšuje spotrebu energie až dvojnásobne oproti sterilným laboratórnym meraniam, čím sa priepasť medzi sľubovanou špecifikáciou a osobnou skúsenosťou stáva (až skoro) neprekonateľnou.

2. Technologické limity a neúprosná daň za hardvérový luxus… V súčasnej technologickej paradigme neexistuje dokonalý stroj, len súbor lepších alebo horších kompromisov. Extrémna výdrž presahujúca 12 hodín síce v segmente MacBookov či procesorov Snapdragon X Elite reálne existuje, no používateľ za ňu platí daň v podobe (veľakrát) vyššej (otázne je či relatívne vyššej) ceny, proprietárneho hardvéru (napr. uzatvorený/obmedzený/nezvyklí/neľúbivý/nepreferovaný ekosystém) alebo nižšieho hrubého výkonu (napr. tiež sa jedná o ekosystém emulácií či programových knižníc). Významným, no často opomínaným faktorom je efektivita displeja; napríklad populárne 4K panely či OLED technológie spotrebujú pri rovnakom jase dvojnásobok energie oproti štandardnému FHD rozlíšeniu. Profesionálne metodiky (ako tie od RTINGS či Notebookcheck) síce merajú výdrž pri fixných 200 nitoch, no tieto „elitné“ štandardy sú pre bežnú „nákupnú masu“ zavádzajúce, pretože ignorujú individuálne svetelné podmienky a preferencie používateľa.

3. Fyzikálna realita: Notebook ako spotrebný tovar s exspiračnou dobou… Na notebook sa nesmieme (nemusíme) pozerať ako na dlhodobú investíciu, ale ako na produkt krátkodobej (pominuteľnej) spotreby. Najväčším (vlastne len jedným z mnohých) skrytým tajomstvom predajcov je prirodzená degradácia Li-Ion článkov, ktoré po 300 až 500 cykloch strácajú približne 20 % svojej pôvodnej kapacity. Filozofický apel na prístupnosť technológie naráža na fakt, že už po 18 mesiacoch reálneho používania klesá výdrž kombináciou opotrebenia a systémového zaťaženia o štvrtinu (a ešte zvyčajne aj viac a viac). Kúpa nového zariadenia je tak len dočasným riešením problému, pričom fyzikálne zákony chémie batérií zabezpečia, že radosť z dlhej výdrže je de facto najkratšou fázou životného cyklu celého stroja (v bežnom „obchodnom výklade“ nie je bežný aranžmán ponúkaného notebooku s „kúpte si pre mobilný počítač výhodne sadu akumulátorov pre potešenie“).

4. Softvérový balast a tepelný manažment ako tichí zabijaci energie… Aj hardvérovo efektívny notebook môže zlyhať na poli systémovej optimalizácie. Operačné systémy (Windows či Linux) obsahujú množstvo procesov na pozadí – od indexovania súborov až po asistentské služby typu Cortana („AI Windows“) – ktoré v kombinácii s nevhodne nastavenými napájacími schémami (power plans) dokážu „ukradnúť“ 20 až 30 % (kľudne aj viac) celkovej výdrže. K tomu sa pridáva fenomén teplotného throttlingu. V reálnom nasadení, kde chladenie nie je také ideálne ako v klimatizovanom laboratóriu, dochádza k podtaktovaniu CPU už pri teplotách okolo 70 °C. Tento pokles efektivity v dôsledku tepla skracuje prevádzkový čas o ďalších 15 až 25 %, čo benchmarky vykonávané pri konštantných 22 °C absolútne nereflektujú.

5. Psychológia očakávaní a nevyhnutnosť desktopovej agendy… Spokojnosť s výdržou notebooku nie je otázkou čísel, ale správy vlastných očakávaní. Psychológia používateľa funguje neúprosne: aj keby ste získali stroj s 15-hodinovou výdržou, po mesiaci sa možnože adaptujete a začnete snáď vyžadovať 20 hodín. Notebook zostáva pre moderného nomáda „povinným zlom“, ktoré nikdy plne nenahradí stabilitu a neobmedzený výkon stolného PC (alebo prenosného notebooku napájaného cez kábel zo spoľahlivého výkonného zdroja energie). Implicitným posolstvom je teda návrat k desktopovej agende alebo využívaniu alternatív (tablet s externou klávesnicou) pre špecifické úlohy. Namiesto naháňania marketingových chimér je rozumnejšie investovať do stabilných riešení a nechať sa pri mobilnej práci („počítačového nomádstva“ a „cestovateľa krajinami ilúzií“) viesť vlastnou skúsenosťou, nie tabuľkovými parametrami („tajomstvá aranžovania predajných výkladov“), ktoré ignorujú vašu osobnú realitu.

prog

Level 23

26. 4. 2026 11:55

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@AJaromir Závislosť na GPU: som za jedno v tejto jednej pravde – vo vysokých rozlíšeniach (4K) je brzdou grafická karta (GPU) a je jedno, aký kto má procesor. Ale v 1080p pri vysokých FPS je procesor kľúčový a tam hybridná architektúra naozaj stráca kvôli zlej synchronizácii jadier.

V tomto kontexte možno správne identifikovať konflikt, ktorý možno označiť za technologickú dichotómiu. Ide o rozpor medzi víziou výrobcu (pohľad Intelu: „Máme výkon, ale svet nám nerozumie“) a praktickou skúsenosťou koncových používateľov (pohľad používateľov: „Vymysleli ste problém, nie riešenie“).

To, že vývojári hier hromadne neoptimalizujú kód pre hybridnú architektúru Intelu (P-cores a E-cores), nie je prejavom ich neschopnosti, ale skôr výsledkom pragmatického ekonomického a technického rozhodovania (teda skôr sa jedná o nezáujem). Pre vývojára je jednoduchšie a lacnejšie napísať kód, ktorý počíta s ôsmimi rovnakými jadrami, než vytvárať špeciálnu verziu pre PC, ktorá musí inteligentne deliť prácu medzi silné a slabé jadrá Intelu.

Optimalizácia pre hybridný CPU nie je len o „zapnutí prepínača“. Napríklad... vývojár musí ručne určiť, ktoré úlohy (napr. umelá inteligencia, fyzika, vykresľovanie) pôjdu na ktoré jadrá. Ak hra pošle dôležitý výpočet na pomalé E-jadro a to nestihne skončiť včas, celé vykresľovanie snímky zamrzne. Táto chyba v synchronizácii spôsobuje trhanie obrazu (stuttering), čo je pre hráčov horšie než o niečo nižší priemerný počet snímok (FPS). Mnohí vývojári radšej E-jadrá ignorujú, aby sa vyhli týmto technickým problémom. Okrem toho už skúsení užívatelia vedia, že aj samotné Windows niekedy pridelí kritickú časť hry na „úsporné“ E-jadro namiesto výkonného P-jadra. Výsledkom nie je 30 % nárast, ale drastický prepad výkonu (stuttering). Preto ich používatelia v BIOSe radšej vypínajú (problém s plánovačom/scheduler-om). Kým Intel vidí E-jadrá ako „bonusový výkon“, používateľ ich často vníma ako „komplikáciu“, ktorú musí manuálne krotiť (napr. cez spomínanú affinity masku).

PC trh (prílišná zložitosť a riziká) je obrovský mix rôznych generácií. Ak by vývojár optimalizoval hru prísne pre hybridné čipy Intelu, mohol by nechtiac zhoršiť výkon na miliónoch starších počítačov alebo na systémoch s AMD. Pre herné štúdio je bezpečnejšie písať univerzálny kód, ktorý beží „dobre“ všade, než „výborne“ len na najnovšom Inteli. Tvrdenie o „30 % nevyužitého výkonu“ je skôr marketingová obrana. Ak by ten výkon bol ľahko dostupný, Intel by ho už dávno „odomkol“ cez ovládače. Fakt, že sa spoliehajú na novú funkciu iBOT (binárna optimalizácia v Arrow Lake), priznáva, že doterajší prístup cez Thread Director nebol ani len iluzórne stopercentný.

Väčšina veľkých (AAA) hier sa primárne vyvíja pre konzoly PlayStation 5 a Xbox Series X/S. Takže aj tak je tu dominancia herných konzol. Tieto zariadenia používajú procesory od AMD, ktoré majú homogénnu architektúru (všetky jadrá sú rovnaké a výkonné). Kým Intel žiada od vývojárov, aby menili kód, AMD prišlo s riešením, ktoré nevyžaduje žiadnu prácu navyše – masívnou vyrovnávacou pamäťou 3D V-Cache. Hry sú prirodzene hladné po rýchlom prístupe k dátam v pamäti.

Intel sa tento rozpor snaží riešiť softvérovými „náplasťami“ ako je Intel Application Optimization (APO), ktorý za vývojárov dodatočne optimalizuje vybrané hry. Avšak fakt, že Intel musí takto spätne zasahovať do hier, len potvrdzuje, že samotní tvorcovia hier ich hybridnú architektúru nepovažujú za prioritu. AMD procesory (ako Ryzen 7 9800X3D) dosahujú špičkový výkon „zadarmo“, pretože ich hardvér urýchľuje akúkoľvek hru bez nutnosti špeciálnej optimalizácie. Pre vývojárov je to víťazná cesta s minimálnym úsilím. Intel sa snaží preniesť zodpovednosť na vývojárov. Pre programátora (teda pre štúdio) je však nesmierne nákladné a zložité optimalizovať hru pre jednu špecifickú architektúru Intelu, keď musí hra fungovať aj na AMD (ktoré má jadrá rovnaké) a na konzolách (PS5/Xbox).