Zpět na článek

Diskuze: Vznikají obří továrny na AI aneb neutrhl se computing z řetězu?

Nejsi přihlášený(á)

Pro psaní a hodnocení komentářů se prosím přihlas ke svému účtu nebo si jej vytvoř.

Rychlé přihlášení přes:

Reklama

Kornel Kadlubiak

Level 1

14. 2. 2026 20:19

Komentáře tohoto uživatele máš zablokované.

@AndyF1 Ekonomický rast v kapitalistickej spoločnosti nie je v konečnom dôsledku limitovaný peniazmi, ale fyzikálnymi a environmentálnymi parametrami planéty. Hospodárstvo môže expandovať len dovtedy, kým má k dispozícii energiu, suroviny a stabilné ekologické prostredie. Ekonomika je totiž podmnožinou biosféry, nie naopak.

Peniaze samy o sebe nepredstavujú zdroj. Sú informačným nástrojom – sprostredkovateľom výmeny medzi rôznymi typmi zdrojov. Umožňujú porovnávať neporovnateľné: čas, prácu, energiu, materiál, know-how. Ich funkciou je koordinovať tok zdrojov a vyjadrovať ich relatívnu vzácnosť prostredníctvom ceny.

Zdroje pritom nemusia byť len fyzické (ropa, voda, kovy, potraviny). V digitálnej ekonomike nadobúdajú hodnotu aj zdroje virtuálne – dáta, algoritmy, pozornosť či softvérové riešenia, alebo všetko to čo spomínate vy. Ich vzácnosť nie je absolútna, ale závisí od dopytu a kontextu. Rovnaký zdroj môže mať v rôznych podmienkach radikálne odlišnú hodnotu.

Moderná civilizácia je extrémne závislá od komplexnej energetickej a informačnej infraštruktúry. Rozsiahly a dlhodobý blackout by neznamenal iba dočasný ekonomický problém. Znamenal by narušenie logistických sietí, výrobných reťazcov, komunikácie aj distribúcie potravín. Inými slovami – kolaps civilizácie.

Takýto scenár by pravdepodobne neznamenal úplne vyhynutie ľudstva, ale určite by dramaticky redukoval populáciu. Viedol by k dramatickému návratu k lokálnym, nízkotechnologickým formám organizácie spoločnosti. Otázkou zostáva, či by sme po systémovom kolapse dokázali opätovne naštartovať technologický rozvoj.

Historicky sme prešli cestu od parného stroja k elektrifikácii a digitálnym technológiám. Táto trajektória však predpokladala akumuláciu kapitálu, znalostí, infraštruktúry a stabilných spoločenských štruktúr. Cesta od pary k elektrine je technicky možná. Napokon sme ňou prešli. Menej isté je, či by bola rovnako možná cesta od postkolapsového stavu späť k pare – teda k úrovni, ktorá si už vyžaduje sofistikovanú ťažbu, spracovanie kovov a organizovanú výrobu.

Moderná civilizácia je preto menej samozrejmá, než sa na prvý pohľad zdá. Je výsledkom jemne vyváženého prepojenia energie, zdrojov, technológií a dôvery v systém, ktorý ich koordinuje.